Sdílej
Někdy prostě nastanou dny, které tě zlomí, vystaví nutnosti zastavit se a zamyslet, ale jak by řekl na nové desce bratislavský rodák Suvereno, jsou to přesně ty dny, které tě stvoří. Žít v ochranné bublině ještě nikomu nikdy neprospělo, ba naopak mu ubralo schopnosti umět vykrývat tvrdé pravé háky života. I když s ním nemusíš souhlasit úplně ve všem, nejen skrze tento rozhovor je patrné, že se nejedná o pomateného jedince, který by na sebe strhával pozornost nějakými kalkulačními excesy. Suve si jen vybral svou cestu, měl to právo jako každý z nás, a pro mnohé se stal hlasem, kterému chtějí naslouchat. Po více jak dvaceti letech na hudební scéně má zkušeností na rozdávání, ale jak se mnou souhlasili matadoři hltající tento žánr již nějaký ten pátek, forma bez obsahu je jako pěna na pivu, která časem spadne. Pokud nejsi ten, který na každé křižovatce hledá jen pohodlný nájezd na dálnici, mohl by tě tento výživný rozhovor sice obrat o pár minut života, ale výměnou zato nabídnout i celkem zajímavý pohled…
Dvacet let tvorby, která se z koníčku stala živobytím, ale i vášní a motivací. Ty jsi znám svou tvorbou generující motivační skladby. Co nejvíc v hudbě motivovalo tebe?
To, že po mne zostane odkaz, aj keď tu ja nebudem…to je mojim hlavným hnacím motorom. Vyrastal som ešte na hip-hope s mimoriadnym dôrazom na výpovednú hodnotu a to sa odzrkadlilo v mojej tvorbe už od jej prapočiatku. Prešiel som všemožnými fázami vývoja, asi ako každý, ale odjakživa som sa zameriaval na predanie určitého posolstva. A tak tomu je a tak tomu bude u Suveho navždy. A presne z toho dôvodu nesie môj label názov: Legacy Music.
„Keď si kupujete niečo od umelca, kupujete si viac než predmet. Kupujete si stovky hodin chýb a pokusov. Kupujete si roky sklamania a čistej radosti. Nekupujete si len vec, kupujete si kúsok srdca, kúsok duše a kúsok niekoho života,“ zazní v bookletu tvého Best Of. Byly někdy chvíle, kdy jsi litoval toho času stráveného ve studiu a kolem toho všeho?
Samozrejme, pocit marnosti či lútosti sa za tie 2 dekády stihol prejaviť mnohokrát. Keď je človek dole, tak mu behá po rozume všeličo. Avšak vždy tam bol u mňa prítomný taký ten tichý hlas, vnútorného majstra, toho lídra, ktorý nakoniec v slabých chvílkach, zatial vždy dokázal presvedčiť a nakopnúť toho rezignujúceho vo mne. A práve z takýchto momentov potom vznikajú mocné diela. Každá ťažká chvíla v živote je potenciálnou skladbou, ktorú treba správne zhudobniť.
Umělci často avizují, že jejich poslední album je nejsilnější, nejosobitější a nejkvalitnější, ale fanoušci jsou sem tam jiného názoru. Jak to máš ty? Který disk ve tvé diskografii je srdeční záležitostí a který je ten nejvíce promakaný po rapové i obsahové stránce?
Samozrejme, že ten posledný, (smích) ale úplne vážne, bez pochyby. V momentálnom bode života sa cítim byť najvyzretejší jak po hudobnej, tak po vedomostnej, skúsenostnej stránke. Treba ovšem pochopiť, že CD´s sú umelcove deti a tak, ono to moc nejde jedno z nich uprednostniť. Každé má svoj špecifický náboj a silný príbeh na pozadí, na ktorom vznikalo. Čo sa týka komerčného alebo objektívneho úspechu, tam dominuje album Alchymista, ale to pre mňa neznamená, že ostatné albumy nie sú „srdeční záležitost“. Celá trilógia Prometheus je mojím „opus magnum“, životné dielo. Cítim však, že ďalšie veľké dielo sa práve rodí…ani zďaleka nevidím cieľovú rovinku. Práve naopak. „Zrejem jako Morgan Freeman – ten môj zenit ešte len príde…“
Kromě výběru svých nejlepších skladeb jsi ale završil také zmiňovanou trilogii „Prometheus“. Pokud bys měl charakterizovat koncept tohoto obsáhlého díla, jak bys ho nezasvěceným posluchačům popsal?
V prvom rade, Prometheus je pre mňa symbol. Archetyp hrdinu, pokojného bojovníka, ktorý prebúdza v človeku odvahu, hrdinstvo. Je to inšpirujúci príklad sily ľudského ducha. Nabáda vydať sa na dobrodružstvo, na výpravu za poznaním. Táto cesta hrdinu je totiž známy príbeh, ktorý je otisknutý v našej duši, drieme v každom z nás. Prometheus reflektuje životnú púť, kedy je človek v istom bode nútený opustiť svoju komfortnú zónu, pozrieť sa svojim strachom do očí a vydať sa na cestu oslobodenia z toho zovretia. V duchovnej rovine toto dielo zapaľuje a nesie plameň poznania. V rovine emócií podporuje vzburu proti nepriaznivému osudu a nepoddajnosť. Takú tú zdravú horlivosť, ohnivosť. Po hudobnej stránke oplýva pestrosťou. Nájdeš tam ortodoxnejšie beaty, ale aj nový sound, experimenty. Sú to komplexné a zároveň 3 vyvážené disky, ktoré ťa nakopnú a pozdvihnú tvoj potenciál. Songy, ktoré najviac definujú celý titul sú Vzlietni, Pokojný bojovník, Anima Mundi. V dávnej mytológii sa Prometheus vzoprel bohom, v súčasnosti vzdoruje vynúteným autoritám. Búra stereotypy a konvencie. Je to non-konformná persóna, ktorá premýšľa out of the box. A taká je aj celá trilógia Prometheus.
„Dělá to, co je správné, nedělá to, co je snadné, nemá to lehké, kvůli tomu často na dně je, život jeho píše sám, ten smysluplný message, přináší poselství, nikdy nešlo mu o prestiž,“ To jsou bars ze skladby „Legacy music“, které si zaslouží hlubší analýzu. Možná to zní lehce jako klišé, ale opravdu si necítil nikdy křivdu a nepřál sis větší pozornost? A druhá věc, která mě napadla, dáváš tím najevo, že se tě kritika dotýká a nenechává tě lhostejným?
To víš, že jo. Avšak týmito bars k tomuto úplne nemierim. Jak som spomínal v predošlých odpovediach, v mojom zdelení je na prvom mieste odkaz. A to v praxi znamená, vyšlapávať cestu, ktorá je v epoche povrchného konzumu nesmierne náročná. Ničmenej, takúto cestu som si sám vedome vybral. Dovolil som si len sucho konštatovať a uviesť to troška na správnu mieru. Ľudia totiž nevidia pod povrch. Nevidia, čo sa za takouto tvorbou skrýva. Pomerne často sa s tým stretávam, že si to mnohí zvyknú idealizovať a romantizovať. Avšak na to, aby sa umelec tvorbou tohoto typu aj dôstojne uživil, musí sa popasovať s mnohými úskaliami. Niekedy sú to kompromisy a hľadanie prieniku, balansu. Beriem to ale ako obrovskú výzvu uspieť, v rámci svojich možností, na poli hudobného trhu a medzi širokou záplavou väčšinového „kolegia“ zameraného komerčne. Toľko k tomu štvor-veršu.
Aby som však odpovedal na tvoje dve otázky, ktoré mi pripomenuli, ako ma často ľudia mimo mojej fan-base zvláštne vnímajú:
Áno, úprimne, aj ja si prajem väčšiu pozornosť. Áno, aj mnou občas prejde pocit krivdy. A aj mňa sa sem-tam dotkne kritika a nenechá ma lahostajným. Ovšemže sa to deje, aj keď veľmi zriedka. Skorej ma prekvapuje, že to neni zcela zrejmé a pochopiteľné i u mojej osoby. Až na osvietených jogínov, každý jeden člověk na Zemi to tak má… Moji fans tomu absolútne rozumejú, ale chápem, že to vzdialnejšie publikum to môže vnímať skreslene. Znova mi to niekto pripomenul. Díky.
Na novém albu často ale zaznívá, že ses nikdy nechtěl zalíbit a každý si k tobě svou cestu musel najít sám. Proč tvá cesta nebyla ani zdaleka „Cool“? A jak to bylo s těmi fámami a pomluvami, které zmiňuješ? Opravdu se žádná nesetkala s pravdivým základem?
Tu premostím a doplním predošlú odpoveď: takže úplne rozumiem tomu, že pre tú širšiu verejnosť, je Suve divný a ťažko uchopiteľný. Pre hip-hopovú scénu, ktorej som bol pri starej tvorbe súčasťou, som niečo ako vydedenec, dezertér či kacír…no a presne túto ideu nesie skladba „Cool“. Tie fámy a legendy, ktoré okolo mňa vznikli, si rozhodne zaslúžili song. Napríklad to, že žijem asketický život niekde na samote v lese mimo civilizáciu, sa v jednom období skutočne v istých kruhoch povrávalo. A takýchto roztomilých průpovídek sa ku mne dostalo fakt mnoho. Niektoré ale neboli príliš roztomilé, práve naopak. A to potom vyústilo v známu „kauzu Čarodej“ v roku 2013. Čo je potom ten pravdivý základ? Pokiaľ je pravda, že mám dlhé roky tendenciu sa vymaňovať, odpútavať akoby „zo starého sveta“, tak potom áno. Takéto jadro je pravdivé.
A vtipný track „Cool“ k tomu celému ešte zdeľuje úsmevný vývoj nielen na hip-hopovej scéne, ale v podstate v celom spoločenskom mainstreame. To, čo bolo kedysi alternatívne a mnohým na smiech, sa dneska stáva novým hlavným prúdom a trendami. Respektíve tí, čo sa mi v minulosti za nejakú činnosť smiali, dnes robia tú samú vec. To je vtipná irónia a istá dávka satisfakcie.
„Život je krátký, proto nemám čas na hate,“ je další signál toho, že se cítíš vyrovnaný. Nebyl to ale určitě okamžitý blesk z čistého nebe, jak jsme už nakousli v rozhovoru minule. Mohl bys mi více objasnit ten postupný vývoj a změnu osobnosti? Pramenilo to z frustrace a nespokojenosti, tedy hledání svého zenu, bodu, kde se budeš sám cítit komfortněji?
Presne tak, nebolo to okamžité precitnutie, ale skorej postupné hlboké uvedomenie. Dlhodobý prerod. Podkladom, na ktorom vyrašili tie semienka kvalitného zdravého života, boli práve pocity totálnej nespokojnosti, pád na dno, vyhorenie a temná noc duše. To všetko bolo výživné hnojivo, ktoré mi pomohlo prevziať zodpovednosť za svoj život a začať ho pevne vedome kormidlovať novým smerom. Keď som sa spätne obhliadol za svojim starým životom, tak som k tomu všetkému pocítil zároveň veľkú vďačnosť. Na základe silnej vlastnej skúsenosti som zistil, čo k životu nepotrebujem. A keď si túto kontrastnú rovnicu dopočítaš do konca tak zistíš, čo k životu práve naopak, potrebuješ. A takýmto spôsobom sa mi v sebe zvnútornil , ako ty vravíš, ten tzv. ZEN. Našiel som ho.
Společnost je v poslední době rozdělena na nesmiřitelné tábory a motivační skladby by možná mohly být vítané víc než kdy jindy. Jak vnímáš ten postup lidstva, které si od pandemie koronaviru jakoby zvyklo si neustále na něco stěžovat? Je to výhoda svobody a demokracie nebo naopak póza, jak zakrývat vlastní nevyrovnanost?
Pokiaľ narážaš na zhýčkanosť, neustále frflanie a neváženie si toho, čo máme, z takého toho „vesmírneho pohľadu“, to musím súhlasiť. Pokiaľ sa ale bavíme o spochybňovaní spoločenského status quo, oprávnenej nespokojnosti a brojeniu voči chybám systému, tak si myslím – práve opačne, ľudstvo ešte tvrdo spí. Tá hypnóza je tak silná, že v prípade prebúdzania ľudstva, sa jedná zatiaľ len o slabý zlomok. To pandemonium 2020-2021 bolo toho jasným dôkazom. Ono, keď si spomenul slobodu a demokraciu a spojím si to s najstaršou Platónovou definíciou, tak zatiaľ sa tu na svete hráme len takú detskú hru na demokraciu. A popritom tí, ktorí ťahajú za nitky sa vskutku ani netaja tým, že ich odvekým vlhkým snom pre ľudstvo, je rozprestrieť technologickú diktatúru dnešnej Číny do celého sveta. A to pod záštitou bezpečnosti, řádu a udržateľnosti. Dávajú tomu, ale vznešené názvy a ľudstvo v stave tranzu, pre stromy nedovidí les. To je ale na inú debatu. Každopádne, bude to v najbližšom horizonte ešte riadne napínavý film, tragikomédia a groteska v jednom, pre ospalé ľudstvo…
Tracklist vykazuje i celou řadu zajímavých hostů, ale mnohé určitě překvapilo jméno Vladis. Jsou tedy dávné spory definitivně pohřbeny a mohly bychom se dočkat i nějakého nového materiálu z dílny 2H+?
Počas nahrávania nového CD a písania skladby „Květy dávej“ mi prišlo prosté vnuknutie, prizvať Vladisa na feat. Nejak som ten pocit hlbšie nerozpitvával, len mu zavolal a už to išlo. Téma tejto skladby nás prepojila oboch, aj so speváčkou Soniou Edde hlavne tým, že naše mamy už nie sú medzi nami. A u Vladisa to bolo aj docela čerstvé, takže je tam o to silnejšia emócia v tomto nádhernom songu, kde okrem iného odznie posolstvo „nenechaj to puto zomrieť, buď prvý kto sa ozve..“ Vlastne to podtrhuje aj naše obnovené spojenie. A či to povedie k ďalšiemu novému materiálu? To je hudba budúcnosti…tentokrát ale celkom reálna.
Baví vás obsah bbarak.cz? Budeme vděční, když nás podpoříte na Buy Me a Coffee
Už jsi četl?
