Misha: Hudbu robím, lebo ma veľmi baví a napľňa

Protentokrát mám pro vás rozhovor se slovenskou zpěvačkou Mishou. Tato trojnásobná zlatá Slávice vydala album „13 000 krát“, které pokřtila i u nás v Praze. Na albu jí hostují i české hvězdy Funky Matěj Ruppert a Roman Holý. O Albu, plánech do budoucna a ostatním se dočtete níže. Už máš za sebou křest nové desky jak na Slovensku, tak i v Praze. Jaké z toho máš pocity? Užila sis to pořádně? Krstili sme v oboch krajinách a pocit mám skvelý, pretože mať za krstných otcov Romana Holého a Matthewa Rupperta je naozaj pocta a zážitok zároveň. Na pražskom krste sme si dokonca spolu zaimprovizovali na pódiu a priamo počas tejto improvizácie sa CD aj pokrstilo. Bolo to neplánované, spontánne a veľmi pekné. Mám z tejto dosky radosť. Když se teď s odstupem času podíváš na svoje album, jsi sním úplně spokojená nebo bys něco udělala jinak? Nidky nie sme so svojou prácou úplne spokojní, a tak to má byť. Vždy ma s odstupom času napadajú lepšie melódie, lepšie vokály… poviem si, že to a to som mohla urobiť inak. Ale to je predsa tvorivosť. Dá sa to urobiť na milión spôsobov a je to len v tom, ktorý spôsob je nám v daný moment najbližšie. Stojím si za svojou prácou. Na albu máš i pár hostů, a tím je ta deska více různorodá – soul, RnB, pop… Byl to záměr neškatulkovat se do jednoho stylu? Prišlo to spontánne, lebo som za to obdobie stretla rôznych hudobníkov a tak vznikali neplánované spolupráce. Zrazu z toho bola dosť rôznorodá doska a povedala som si, že to nebude na škodu. Bude to jednoducho farebné a nemalo by sa to zlievať dokopy alebo nudiť. Opak, Grimaso, Matěj Ruppert… S kým se ti spolupracovalo nejlépe? Každý z nich je svojský, každý má svoj typický prístup k práci a so všetkými mám peknú hudobnú chémiu, ktorá funguje a preto sa mi robilo veľmi dobre. Je to jednoduché. Vieme sa porozprávať a rozumieme si. A keď sa stretneme v štúdiu, ide to ako po masle. Matej krásne zvládol slovenčinu, Grimaso mi dal skvelý groov, čo ma ihneď nainšpiroval na tvojbu melódie a Opak zas producentsky robil veci presne tak ako som si predstavovala a urobil ich skôr, ako som ich stíhala vysloviť. Album si vydala po více jak třech letech. Proč tak dlouhá přestávka? To nebola prestávka. Bolo to obdobie tvorby a jednoducho toľko času si to vyžiadalo. Nemienim robiť dosky na požiadavky trhu. Keď cítim, že niečomu chcem venovať viac času, tak to tak urobím. Nechcem ísť do kompromisov, len aby som mala každý rok nový album. Keď som nahrávala s mnohými rôznymi umelcami a použila 10 štúdií v 4 krajinách a všetko som si organizovala sama, to najozaj nejde za pár mesiacov. Pritom sa koncertuje a robí kopa iných vecí a pri tom treba mať aj potrebný kľud a čas na písanie textov a tvorbu hubdy. Jak album vznikalo? Určitě nebylo lehké ho nahrát, když prakticky vznikalo po celém světě, nebylo by jednoduší ho nahrát v jednom studiu? V jednom štúdiu by to šlo, keby sa dalo pritiahnuť napríklad Richarda Bonu z New Yorku alebo Romana Holého s Matthew Ruppertom do Bratislavy. Bolo by to však finančne veľmi náročné a navyše, vážim si, že si takýto hudobníci našli čas a chuť spolupracovať, preto som sa prispôsobovala ja im. Tak som odletela do New Yorku alebo sadla do auta a šla do Prahy. Demonahrávky vznikali na niekoľko skladieb aj v Budapešti, lebo tam bol Zoli, s ktorým sme ich dávali dokopy. Potom som využila niekoľko štúdií na Slovensku. Bolo to proste održku. Spala som pár hodín denne niekoľko týždňov. Banální otázka, ale přesto: co je pro tebe důležitější, prodejnost alba nebo aby se tvoje hudba lidem líbila? Pre každého hudobníka musí byť najdôležitejšie, aby sa jeho hudba páčila ľuďom. To by malo spôsobiť aj predajnosť aj viac koncertov. O to sa snažím, ale v prvom rade sa musí páčiť mne a musí mi prinášať radosť keď ju spievam a mojej kapele tiež. Nie som odkázaná robiť hudbu, viem sa uživiť angličtinou. Hudbu robím, lebo ma veľmi baví a napľňa. RnB se v Čechách moc nechytlo, bylo tu pár pokusů, ale neúspěšných. Za to na Slovensku je tomu jinak, v čem jsou podle tebe ty rozdíly? Toto naozaj posúdiť neviem. V Čechách tě moc lidí nezná, stejné je to i s tvojí kolegyní Tinou. Za to na Slovensku jste na vrcholu, píše o vás bulvár a jste mediální hvězdy. Proč se nesnažíte prorazit i u nás? Prakticky u nás ani nekoncertujete, není to škoda? My sa snažíme, ale vaše rádia nejak stále hrajú niečo úplne iné. Keď nás zavolajú do Čiech hrať, vždy veľmi radi ideme. Tak to zariadte a sme tam. Po předchozím albu jsi vyhrála Zlatého Slávika. Myslíš, že budeš mít takový úspěch i v tomto případě? Vôbec nemusím vyhrať Slávika. Na tom nezávisí moja spokojnosť. Moja spokojnosť je v tom, keď mi jednotlivo ľudia dajú najavo, na koncertoch alebo mailom, že to čo robím, je dobré. Vážim si tých niekoľko Slávikov, čo som vyhrala a nech sa to prestrieda. Nemusím byť na vrchole. Chcem mať len stálu a pevnú základňu fanúšikov a budem spokojná. Pověz, jaké to je koncertovat ve státech pro své krajany. To musí být krásný pocit, že? Ano, jeto krásny pocit. Aj keď ja som to mala o to ťažšie, že som pre väčšinu z nich bola niekto úplne neznámy. Robím hudbu verejne len 5 rokov a mnohí z krajanov v USA žijú oveľa dlhšie, tak to nemôže tak melancholicky zapôsobiť, ako napríklad Meky Žbirka alebo Elán. Ale bola som veľmi spokojná a koncerty dopadli veľmi dobre. Dala som dokopy new yorkskú kapelu a nehrali sme len pre krajanov, ale aj pre new yorčanov. Jak ses vlastně dostala ke zpívání? Náhodou. Bola som tlmočník a kamaráti ma dokopali na talentovú autorskú súťaž Cocacola Popstar. Tú som vyhrala a nahrala debutový album. Ale hudbu som robila dávno predtým a odmietla som niekoľko predošlých ponúk nahrať album, lebo mi ho chceli dať celý napísať niekým iným. Čakala som na príležitosť nahrať vlastné skladby, na ktorých budem mať veľký autorský podiel. A ten moment nečakane prišiel v roku 2002. Co tvůj osobní život? Je ti 32 let, ideální věk na založení rodiny – biologické hodiny už tikají? Všetko nechávam na voľnobeh. Tieto veci predsa nezávisia len odo mňa. Samozrejme, že chcem rodinku. Ale rozprávať o tom je pre mňa verejne neprirodzene. To je súkromie, ktoré si nechám pre seba. Co říkáš na svojí konkurentku Tinu, která vydala album na začátku roku. Jak spolu vycházíte? Nenapadlo vás udělat třeba společný track? Poznáme sa asi 7 rokov. Tina je talentovaná, má krásnu farbu hlasu a je to prínos pre slovenskú scénu. Možno raz bude aj nejaký spoločný track. Máš nějaký hudební vzor, kterým se necháváš inspirovat? Mám veľa vzorov, od ktorých sa veľa učím. Sú to souloví speváci väčšinou z USA, Británie a Kanady. Od neosoulu až po afrojazz. Řekni mi když jsi naštvaná nebo máš špatnou náladu, jaká hudba tě zase hodí do klidu? Vtedy si pustím Aaliyah alebo Indiu Arie. India má nádherné texty a jej hudba je krásne úprimná. Aaliyah mala zase anjelsky prejav. Je jej veľká škoda. Zahynula v lietadle v roku 2001. Jaké máš další záliby kromě zpívání, např. oblíbený film, knížka? Miluje filmy, mám slušnú zbierku doma, vrátane hudobných DVD, ktoré si púšťam často aj ako kroví… Mám veľa unplugged koncertov. Z filmov moje srdcovky sú napr. Vykúpenie z väznice Shawshank a Romeo musí zomrieť. Jak dlouho se chceš zpíváním ještě živit? Máš nějaký sen, který by sis po hudební stránce chtěla splnit? Neviem, ako dlho chcem robiť hudbu. Kým ma to bude napĺňať a baviť. Nemám o seba strach, lebo ma baví veľa vecí. Napríklad fotografovanie… ale je to len moje hobby. Zatiaľ. Čo ja viem, keď ma bulvár naštve, budem si hudbu robiť len pre seba a začnem znova učiť angličtinu. Které tři desky teď doma nebo v autě nejvíc posloucháš? Práve som si z New Yorku doviezla posledný album Alicie Keys, tiež som objavila Ledisy – Lost and Found a Mary J Blige – Growing Psina. A co loňská dovolená v Thajsku? AAAAAhhh, myslíš ten výmysel bulvárnych novinárov? Asi im ostalo 16cm4 prázdneho miesta, tak si vymysleli, že som v Thajsku. Bola som 10000 km ďaleko od Thajska .Bez komentára. Pracuješ už na nových věcech? Nebo zatím další album neplánuješ? Pracujem a plánujem. Len to nechcem robiť na termím. Pomaly to dávam dohromady a keď to bude, vydám to. Možno o rok.. uvidíme.