Sdílej
Zastihnout Antona známého v rapovém prostředí více jako Tona Suchotu není věcí snadnou, ale o to větší můžete mít radost z výsledku. Nemám tím nyní na mysli jen tento rozhovor, ale sluchovody žánrových patriotů musí zahřát na duši i jeho poslední rozšíření již tak bohaté diskografie. V dobách, kdy jsou desky brány jako spotřební zboží v krámě, si musíme vážit každého výsledku, který již po pár týdnech od svého vydání vykazuje potenciál být tu s námi i delší dobu. Záleží na vkusu, záleží na vašich přehrávačích, zda lační po něčem dalším nebo zůstanou u desky „Dr. Tono & Mr. Temnota“. Mě bylo ctí zastihnout součástku GR Teamu nejen v uších a mysli, ale i při položení několika dotazů, které formovaly tento rozhovor. Stejně jako já se v něm určitě dozvíte celou řadu zajímavostí…
Austy: Omezení vinou pandemie koronaviru opět sílí a dotýká se to interpretů i fanoušků. Jak na tento problém nahlížíš z pozice umělce a člověka? Jsou názory v obou případech stejné nebo dochází k rozporu?
Tono S.: Z pozície umelca je to veľmi zložité. Live koncerty si nemôžeš s istotou plánovať, lebo nevieš, čo sa stane o týždeň. S albumom som nemohol spraviť ani turné. Musím hľadať iné spôsoby ako vyplniť finančnú medzeru, ktorá mi týmto vzniká. Všeličo nové som sa naučil. Na druhej strane, mi lockdowny pomohli v súkromí dokončiť album a dali kopec inšpirácie. Dokončil som veci, ktoré som dlho tlačil pred sebou a uzavrel tak ďalšiu životnú kapitolu.
Ako človek sa snažím situáciu sledovať a čerpať informácie z overených zdrojov. Obmedzenia majú v rukách iní, takže na ne nemám dosah. Koniec koncov ani nie som odborník na tieto veci. Nedá sa fungovať tak, ako pred pandémiou a niečo sa robiť musí. Ohrozené skupiny ľudí sú teraz ešte ohrozenejšie a treba na to myslieť a snažiť sa ich ochrániť. Nikto z nás tu nežije sám pre seba a sme súčasťou celku a keď chceme ako spoločnosť ako tak fungovať, vyžaduje to dávku empatie, kompromisov a spolupatričnosti. Úprimne, nie so všetkými opatreniami ako človek súhlasím, ale nechcel by som byť v koži tých, ktorí ich musia vymýšľať a schvaľovať. Veľmi ťažká téma. Veľmi komplexná. Na dlhšie.
Již pár měsíců je na prodejních pultech k mání tvá nová deska. Která určitě nevznikla jen tak lusknutím prstu. Jak dlouho jsi v hlavě živil podobný nápad?
Dá sa povedať, že doska vznikala už od dokončenia a vydania albumu Fičúringy v roku 2015. Popri ostatných projektoch, ktorým som sa venoval, som dával dokopy skladby na album. Je to niečo ako vývoj osobnosti za toto obdobie, zachytený v 15 skladbách. Mix pocitov, udalostí, ktoré ma formovali. Pri ich písaní som si uvedomil, že nemôže ísť o monotematické dielo, alebo dosku s jednou náladou, ale že sú tam svetlé aj temné momenty, radosť, smútok, hnev, spokojnosť a naopak frustrácia. A tak vznikol koncept Dr. Tono a Mr. Temnota.
Tvá sólová diskografie již pár disků čítá, ale přijde mi, že vždy hledíš na nějakou zajímavou myšlenku, aby to nebylo jen běžné album. Znamená to tedy, že si dáváš záležet na konceptu, aby to nebyl jen náhodně poskládaný tracklist z naposledy nahradných skladeb?
Presne tak. Vždy rozmýšľam nad dielom ako nad celkom. Keby nie, boli by to iba kompilácie nesúvisiacich skladieb. Moja ďalšia myšlienka na tento rok má názov „Single“. Mám rád dvojzmysly a okrem iného to bude znamenať aj to, že každý mesiac vydám novú skladbu. Na konci roka by som to rád vydal ako vinyl. Vidíš, už to je vonku, už sa z toho nevyvlečiem. Ic ofišl! (smích)
GR Team je stále živým projektem, ale poslední roky vsázíte více na sólo dráhu, i když v případě Danosťa není motivace, jak sám na tvé desce ve sloce zmiňuje. Čím je to způsobeno? Je na hudbu méně času a priority jsou již jinde, i když tu lásku k žánru stále chováte?
Prakticky si si odpovedal sám. Posledné roky nám ukázali, že ak chceme prežiť, treba sa obracať aj na iných frontoch a GR Team sa ukázal skôr ako srdcová záležitosť a je na to menej času. Už len stretnúť sa v trojici v jeden čas je pre nás niekedy organizačne nemožné.
Nenabízí se ale tvrzení, že jste pozici na scéně vyklidili až moc ochotně a dobrovolně. Čísla dnes přejí jiným, ale i tak mají vaše jména stále zvuk. Bylo to znát i v četnosti koncertů a zájmu fanoušků?
Určite. Posledný ucelený projekt sme vydali myslím v roku 2017, odvtedy sa veľa zmenilo. Prístup k hudbe, k nosičom, merchu. Koniec koncov, neviem, či sa v dnešnej dobe dá hovoriť o niečom ako „scéna“ alebo čo sa tým vlastne myslí. A keď mám hovoriť za seba osobne, neviem či sa cítim byť a či vôbec chcem byť toho súčasťou. Koncertov v posledných dvoch rokoch celkovo ubudlo kvôli pandémii, doba je strašne rýchla. To, čo vydáš dnes, už je zajtra staré, možno iba pri všetkých našich povinnostiach nedokážeme držať to šialené tempo. Vyžaduje to veľa času, dohadovania, brainstormingov… A možno by to chcelo iba manažéra. (smích) Skalní sa ale našich nových vecí určite dočkajú. Ako si napísal vyššie, lásku k žánru stále chováme.
Vraťme se ale k nové desce, která je opisem superhrdiny a záporáka v jednom těle. Je výsledný tracklist lehkým náznakem počátků schizofrenie či spíše vnímáním mysli, která vykazuje vždy dva úhly pohledu na věc a vždy záleží, na kterou stranu se nakonec přikloníš?
Prvá časť otázky by bola skôr na odborníka v oblasti psychológie. Nejaký čas sa k nemu chystám tak ti možno budem vedieť odpovedať neskôr. Čo sa týka druhej časti otázky. Podľa seba súdim, že každý z nás má v hlave nejakú formu hlasu, ktorá k nám prehovára. Alebo ich je viac. Vedecky sa to dá iste vysvetliť, na to sú premakanejšie mozgy ako ten môj. Ja na to skôr nahliadam poeticky. Existuje veľa faktorov, ktoré majú vplyv na to, na ktorú „stranu“ sa nakoniec prikloníme. Strava, ktorú konzumuješ, prostredie v ktorom vyrastáš, bublina, v ktorej sa pohybuješ, informácie, ktoré čerpáš a mohol by som pokračovať do nekonečna. To by bola dlhá debata…
A když bys vytvářel sumář, která ta strana mince v tvém životě vyhrává častěji? Je Tono dobrák od kosti, který ale občas své temnější já musí vytáhnout, aby se životem protloukl?
Skôr by som svoje temné „ja“ videl ako slabosť. Stratu kontroly. Aj keď niekto hovorí, že je to jednoducho súčasť našej osobnosti a treba ju akceptovať. Ja si myslím, že vo veľa prípadoch je to o tvrdej práci na samom sebe.
Netradiční zpracování vykazuje knižní formu se všemi texty, ale i poznámky, jak vlastně vznikaly a co se při jejich realizaci stávalo. Myslíš, že dnešní generace málo čtou a jde spíše o možnost se ještě více otevřít posluchači a nechat ho více nahlédnout do tvých myšlenkových toků?
Fyzickú formu kosiča, teda „Obraz, ktorý hrá“ a „Knižka, ktorá hrá“ dostal na starosti Palo Prekop, ktorý tvorí pod značkou Primát. A som mu za to vďačný. Boli to dlhé debaty, brainstormingy, niekedy aj hádky alebo ostrejšie výmeny názorov, kým dostala doska túto podobu. Viac by ti o tom asi povedal on. Mne to príde ako veľmi osobná forma. Kto to chytí do ruky, pochopí. Je tak kus mňa. Texty som osobne prepisoval na písacom stroji, neskôr poznámkoval a vo vnútri knižky sú scany tejto práce, ktorá bola aj pre mňa istou formou terapie. Na konci nájdeš CD a kód na stiahnutie audia z Bandcampu. Namiesto CD nosiča s bookletom je to kniha, ktorá sa dá čítať aj sama o sebe ako zbierka básní a zároveň obsahuje audioverziu toho, čo si prečítaš. Stále je v predaji. (smích) „Obraz, ktorý hrá“ je zas iný príbeh. Obal vinylu tvorí ručne tlačená sérigrafia, ktorá je vložená v drevenom ráme z recyklovaného dreva, vyrobenom na Slovensku na mieru. Produkt je Lokálna výroba a vznikal na Slovensku a v Čechách. Limitka je vypredaná, ale dá sa nájsť u resellerov na internete.
Desku lemuje celá řada vtipných momentů nejen v podobě skitů, kdy Dr. Tono a Mr. Temnota spolu rozebírají nepřeberné množství názorů a pohledů na věc. Vznikalo to spontánně nebo jsi více přemýšlel, aby ty vtipy správně vyzněly a měly svou sílu?
Nevznikali úplne spontánne. Boli to dlhé noci osamote v štúdiu. Si tam len sám so svojou hlavou v úplnom tichu. Dlho som nad dialógmi premýšľal a odzrkadľujú skutočný boj v mojej hlave.
Celá řada momentů ale pobaví i po několikáté… uměl by ses uživit i jako stand up komik?
Nikdy nehovor nikdy, ale neviem, či by som si na to trúfol. Stand-up komici sú už u nás na fakt vysokej úrovni čo sa týka formy aj obsahu. Musel by som byť asi fakt prirodzený talent, aby som sa im aspoň vyrovnal. (smích) Ale človek nikdy nevie.
Pokračování se dočkala nejen skladba „Pán Člájn“, ale třeba i „Staraj se o seba“. Nejsi v této skladbě k některým až příliš kritický? Tak trochu mi přijde, že pokud má člověk vyšší váhu, tak je v tvých očích automaticky odsouzen za necílevědomého a nezodpovědného. Je pro tebe správný životní styl tou hlavní bernou silou? Samozřejmě vnímám, že vtipem poukazuješ i na to, že k výsledkům stačí málo…
Som. Zároveň je skladba niečo ako sebareflexia a prehováram ňou aj k sebe samému. Sám, ani v tejto chvíli, nie som ani zďaleka fit a mám obrovské medzery čo sa týka životosprávy. Mám na sebe odskúšané, že keď mám dobrý režim čo sa týka pohybu, stravy a spánku, cítim sa najlepšie. Mentálne aj fyzicky. Som výkonnejší, zdravší, efektívnejší, produktívnejší, pozornejší, láskavejší a mohli by sme pokračovať ďalej. A keď môžem túto myšlienku šíriť ďalej a možno tým dať chrobáka do hlavy ďalším ľuďom, ktorí sa necítia dobre a vyskúšajú to tiež, prečo nie. Forma je druhá vec. Priznávam, že niekomu to podanie môže prísť trochu „kontroverzné“. Práve preto tam nájdeš riadky ako „Nemáš výčitky? Som striktný? Easy – klikni a vypni ma“ alebo „Nejdem ti vnucovať životný štýl, ideš trucovať? Nič si nepochopil“. Koncept „Staraj sa o seba“ a to, ako sú myšlienky podané, treba brať hlavne s nadhľadom, ktorý, mám pocit, veľa ľuďom chýba a prevalcuje ho vzťahovačnosť a vytrhávanie z kontextu tých vecí, ktoré sa tomu-ktorému človeku práve hodia. Part II. som spravil práve z tohoto dôvodu. Novinárka Zuzka Hanzelová, ktorú si veľmi vážim pre jej profesionalitu a to, čo pre spoločnosť robí, ma pri našom prvom stretnutí pri pive po koncerte zhrozene upozornila na to, že Staraj sa o seba je skladba sexistická, necitlivá, je to útok na ženy a mnoho ďalšieho a vadilo jej, že v nej nehovorím aj o chlapoch. Tak som spravil dvojku, ktorá je o chlapoch. Teda aj o mne. Iný človek si tam môže nájsť niečo iné, čo mu nesedí. Dá sa tam nájsť nekonečno „ale“. Mohla by sa z toho stať nekonečná špirála skladieb, v ktorej by som sa venoval všetkým týmto „ale“. Každopádne, to, že dostatok pohybu, pestrá a kvalitná strava a dobrý spánok sú kľúčom k lepšiemu fungovaniu som si nevymyslel ja. Jednoducho je to fakt a funguje to. Na druhej strane, zanedbanie týchto vecí ma vždy privedie k tomu, že sa necítim dobre a bez týchto pocitov by nevznikli niektoré skladby, ktoré majú hĺbku a prehovárajú o mentálnom rozpoložení človeka, čo je tiež dôležité. Keď si hovoril o tom, či je správny životný štýl tou hlavnou bernou silou, môžeme sa baviť aj o tom, že veľa geniálnych umeleckých diel v rôznych sférach vzniklo práve naopak „vďaka“ frustrácii, nedostatku spánku, depresii, drogám, alkoholu a tak ďalej. Ani Dr. Tono a Mr. Temnota by nezneli tak ako znejú, keby bol hybnou silou iba „správny životný štýl.“ Ja osobne v tom mám ale jasno. Starať sa o seba je cesta.
Tenhle rozhovor jsem poskládal z pár dotazů, které by čtenáře mohly zajímat, ale svým způsobem jsi na všechno už odpověděl v novém tracklistu. Přistupoval jsi při jeho realizaci tak, že ses snažil zodpovědět to, na co by se fans mohly zeptat a přidal k tomu i něco navíc?
Takto som nad tým nerozmýšľal. Je to moja osobná výpoveď. Sú to moje pocity. Je pre mňa istou formou terapie, keď ich dávam na papier a potom do hudby v štúdiu a neskôr to púšťam verejne medzi ľudí. Potrebujem sa vypísať a vyrozprávať zo svojich pocitov. Fascinuje ma ten proces a vidím v tom zmysel. Cítim sa pri tom dobre a verím, že to je časť môjho poslania. Zároveň mi to pomáha. Možno to vyznie trochu sebecky, ale vôbec som pri tvorbe tracklistu nerozmýšľal nad tým, čo by chceli fans počuť, alebo čo ich zaujíma. To, že dostanem feedback v podobe vďaky alebo správ, že sa v tom ľudia našli, že prežívajú podobné pocity ako ja, že im to pomáha, že ich to baví, že im to spríjemní deň. To je krásna pridaná hodnota a dôkaz, že to má zmysel nielen pre mňa, ale aj pre iných. Týmto im ďakujem a pozdravujem. Ste súčasťou môjho diela a mojej cesty.
