Resa: Když jsem byl čistý, první tři měsíce jsem nedovedl napsat ani řádek

 

Takže se scházíme u náhodného rozhovoru v prostorách libeňského klubu District X, kde si dneska vystupoval. V ruce držím album 180 stupnů a začínám tak nějak chápat, že v tvém životě došlo k hodně změnám. Můžeš na úvod tedy prozradit, kde momentálně působíš, co děláš v životě i rapu?

 

Áno, je to tak. Kopem momentálne za seba, ale kedysi som bol neoficiálnym členom kapely Krok Speť, ktorú sme s chalanmi spolu rozbiehali asi ako 16 roční. Ja som potom začal brať drogy a celé to prestal zvládať. A zatiaľ, čo ja som lietal po protidrogových liečeniach, chalani nahrali album Krok Speť – Poďme. Do toho albumu vložili veľa energie, hlavne Neznámy Interpret, ktorý to celé produkoval, zháňal živé nástroje a dával si na tom naozaj záležať. Tým, že ja som bol mimo a dával sa dokopy, na albume nie som. Tým albumom okolo kapely vznikol celkom boom a za členov sa začali považovať Boco Benjamen, DJ Vajlo a Neznámy Interpret. Chalani ma po tom, čo som sa vrátil z liečenia vzali pod svoje krídla a behal som s nimi po koncertoch, tours a predskakoval s albumom, čo som vydal v roku 2014 po návrate z protidrogového. Volá sa Resa – Ešte Stále Nič Nové.
 

A toto album obsahovalo věci, které si nahrál před léčením, nebo až poté?
 

Nie, tento album sa vlastne nahrával na protidrogovom liečení. Je pre mňa velmi vzácny, lebo je to moj prvý čistý rap v živote. A bolo to dosť ťažké, lebo predtým som písal texty vždy keď som sa vyhulil, alebo vyfetoval a tým pádom bolo pre mňa ťažké to robiť s čistou hlavou. Nevedel som to robiť, bol som nervózny, mal som chute. Prvé tri mesiace som nevedel napísať ani riadok, naskečovať ani jeden grafit, proste to všetko, čo som na drogách robil 9 rokov mi zrazu nešlo. Takže som sa pomaly zoznamoval s čistou realitou a keď sa mi ten blok podarilo zlomiť, uvedomil som si, že sa mi tak pracuje lepšie. Keď niesi otupený drogami, vnímaš všetky pocity lepšie. Či je to sex, rap, grafitti, rodina, alebo čokolvek, tie emócie s čistou hlavou sú jednoducho silnejšie. Takže to začalo byť ešte krajšie a som rád, že som pri rape vydržal.

 

 

 

Vlastně chvíli poté, co ses vrátil zpět a začali jste spolu jet tour se Krok Speť v původní sestavě rozpadli. Vidíš do toho proč? Byl si nějakou součástí tohoto?
 

Ja sa nechcem moc hrabať vo veciach medzi nimi, pretože som oficiálnym členom nikdy nebol, ale viem tolko, že chalani mali odlišné názory. Vtedajší Neznámy Interpret, dnes si hovorí Krok Speť, je viac experimentálnym typom, rád pracuje s novými smermi, živými nástrojmi. Jeho vyjadrovanie je viac metaforické, osvojuje si nové postupy. A Boco je proste klasický boombap. A na tom sa ich názory v hudbe rozišli, takže Boco sa spojil s ďalším banskobystričanom Špekerom a prešli pod Gramo Rokkaz. Neznámy Interpret sa premenoval na Krok Speť a po čase nastúpil pod TYNIKDY.

 

Jasný! A co si v tuto dobu dělal ty?

 

Mal som zmeny v živote a nejak som sa za rapom nenaháňal. Doháňal som všetko, čo som za tých 9 rokov dojebal. Venoval som sa rodine, našiel si priateľku a presťahoval sa do Prahy. Živím sa ako kuchár, takže som si postupne vybudoval nejakú kariéru. Dnes som šéfkuchár, zavaril som si s niekoľkými známymi kuchármi.

 

Vraťme se tedy zpátky k hudbě. Přede mnou leží CD 180 stupňů, kterého název zřejmě zaznamenává tu změnu, která proběhla v tvém životě. Co může tedy posluchač očekávat od obsahu?

 

Je to vlastne príbeh o tom, ako každý z nás má v živote niečo, s čím nie je spokojný. A može to sám zmeniť. Aj preto to CD začína negatívne a do približne šiestej skladby aj tak pokračuje. Napríklad skladba Dívajú Sa Oči, ktorá je o Banskej z pohľadu mňa v čase, kedy som fetoval. Málokto Vie, skladba o mojich zážitkoch a činoch, keď som bol na drogách – tvrdý shit. Postupne to prechádza do pozitívnejších tém typu skladba Práve Teraz, ktorý je ako sa dá predpokladať, o prítomnosti. Jedným z témat je napríklad aj sex, ako pozitívna droga.

 

Chápu to z obalu správně, že na albu nejsou žádný hosté?

 

Nené, jsou tam hosté. Například Dek, z Hlasu Reality. Na jednom tracku je Krok Speť, na ďalšim je KO MC, chalan z Martina, ktorý nedávno robil s Michajlovom. A pár vokálov mi dala moja priateľka.

 

 

Takže si vlastně vystavěl album na svých lokálních kontaktech a nesahal po větších jménach. A nebo je to díky tomu, že tohle album je natolik osobní, že si do toho nikoho cizího nechtěl tahat?

 

Vieš čo, ja sa nebudem sám klamať. Vidím, kde je český a slovenský rap teraz a kde som ja. Chalani sú fakt na vysokej úrovni čo sa týka techniky, kvality a prejavu. Ja viem hlavne ponúknuť emóciu. Zatiaľ ešte nemám na to, aby som ťahal velké mená. Slovenský aj český rap ma kvalitu, ktorá je neodmyslitelná a 180 stupňov by som oznámkoval na stupnici od jedna do tri asi dvojkou. Takže som to cítil tak, že ešte to má čas. A aj z toho dovodu, že nemám potrebu písať maily ľuďom, ktorých osobne nepoznám a ponúkať im eurá za slohy. To sa dnes bežne robí, že si emcee kúpi za 200-300 eur slohu, čo mne príde mega vtipné. Takže som to radšej robil s ľudmi, s ktorými mám niečo spoločné.

 

Kam tedy směrují kroky Resu v nejbližších letech? Přesídlil si do Prahy, vím že nahráváš více-méně s undergroundovými jménami tady v Praze. Jdeš tedy svým směrem a ty velké jména neřešíš vůbec, nebo je to jen vývoj a čekáš, až se budeš cítit na velkou hru?

Vieš čo, ja som taký pocitovo založený človek, takže to robím tak, aby som bol vnútorne spokojný. Poznám dosť ľudí, čo šli pod velké labely typu Gramo Rokkaz alebo TYNIKDY a popravde sa mi nepáči tá atmosféra, ktorú opisovali. Nebudem konkretizovať čo, aby som niekoho neurazil, ale neprišlo mi to úprimné a ja sa nerád hrabem niekam nasilu. Pokiaľ ma niekto osloví a sadneme si, nebudem sa tomu brániť.

Když říkáš vyhovoval, myslíš po hudební, nebo finanční nebo promotérské stránce?

 

Skorej po osobnej stránke. Trebars Vladimir 518 mi vyhovuje tým, že má za sebou tiež nejaký príbeh, s ktorým sa dokážem stotožniť. Takže ho dokážem aj oceniť. Bavia ma aj Boy Wonder, Čistychov alebo Slipo, keď mám zmieniť niekoho ďalšieho.

 

A ceníš i to, že Vladimir podléhá v posledních letech silně trendům?

 

Je to nejaký progres, ale pustím si radšej staršiu tvorbu od neho, pretože mi dáva emóciu, ktorú v tom hľadám. Tie novšie veci mi tiež popravde moc nesedia a moc nedali.

 

Jasný. A kdyby ses měl stotožnit s někoho současnou tvorbou, kdo by to byl? Případně, s kým myslíš, že by mohla rozumně znít spolupráce?

 

Fúúúúha. Tak to neviem, fakt. Asi tí ľudia, čo mám na tomto albume…(smích). A Boco! Boco Benjamen ma nasral, lebo kámoš je to 15 rokov buzerant a nedal mi slohu! Tak aby si to počul ty hajzel! (smích) Takže s Bocom by som sa chcel počuť na riadnom boombapovom beate!

 

 

A myslíš, že ta neaktivita ze strany Boca je i důvodem, proč se Špekerem skončili u Gramo Rokkaz? A mohl bys ty relativně nahradit jejich místo u Gramo, kdyby taková ponuka přišla? Možná jim můžeme tento článek poslat jako hec..?

 

Tak o tomto neviem fakt nič, nechcem to ani komentovať. Ale šak pošlite im čo chcete (smích)

 

Ještě načnu téma nových trendů v rapu. U tebe není moc cítit obměnu kabátu za novější postupy, změny hlasu a projevu, inklinuješ spíše ke klasickému boombapu, takže jak se cítíš kolem těchle nových trendů?

 

Cítim, že v tom je prepracovanosť, je to technické po rapovej stránke, produkcie aj klipu su fakt na úrovni, ale chýba mi v tom emócia. Je super, že emcee nadrtí 300 rýmov za 2 minúty, super, čisto, všetko je mu rozumieť, ale nemá to feeling. Príde mi to, že chcú urobiť track, čo bude technicky dokonalý, ale nemá žiadny pocit. Keď si pustím staršie veci, mám pocit, že nie sú možno tak technicky kvalitné, ale majú hĺbku a to je to, čo ja v rape hľadám. Musí to vo mne niečo vyvolať. Napríklad americký rap – nerozumiem 100 percentám textov, ale má to pre mňa emóciu. Zhruba medzi rokmi 93 a 2000 sa robila hudba, ktorá mala predovšetkým nejakú vibráciu a feeling. Dnes je to tak, že výjde track, prvé dva týždne to každý hajpuje a kamkoľvek klikneš, youtube, facebook, ti to jebú do hlavy, že dávaj si nový klip a skladbu, ale o mesiac si na ten track nikto ani nevspomenie. A máš skladby z roku 95 – 97 a vspomenieš si na ne stále. A s tým istým sa perú aj mladšie generácie v Amerike. Trebars Kendrick Lamar – kvalitný rapper. Nedávno dal von track Humble a týždeň vkuse som to počúval. A po troch týždňoch som tým brutálne presýtený. Ale keď si pustím trebars Iron Mana od Ghostface Killah z 96teho, baví ma stále rovnako!