Sdílej
Pro někoho možná podivín, pro jiné tvář, která se odlišuje svým intelektem. Rapová disciplína již v minulosti zaznamenala celou řadu hráčů, kteří se jen chtěli svézt na vlně blahobytu, ale nedali do hry něco svého, vlastního. Stačilo jen okoukat prosperitu v jiných táborech a aplikovat ji pod svůj pseudonym. Zatímco mnohým posluchačům to často úplně stačilo, našli se i interpreti, kteří nechtěli na fans jen parazitovat a prodávat jim cizí produkt, jen s vlastní vinětou. Dát do hry něco vlastního, prezentovat se tím a obstát je velmi složité, ale pokud interpret dojde zdárně k cíli a naplnění, je to jeden velký hudební orgasmus. Prezident Lourajder nikdy nešel s proudem a pro některé by mohla být jeho tvorba těžko stravitelným soustem, ale pokud máš rád tvorbu, které musíš naslouchat a nechat se jí pohltit, zřejmě jsi na správné adrese. „Opus Magnum“ je unikátní deskou s konceptem, nad kterým možná v ranné fázi budeš kroutit hlavou, ale postupem času si uvědomíš, že ti není zase až tak cizí…
Na sociálních sítích jsem zahlédl foto slovenské prezidentky Zuzany Čaputové, jak ve svých rukách drží tvé nové album? Jak se to stalo a dostal jsi od ní i nějaký výstup na samotný obsah?
Je to tak. Pomáhal som kurátorsky pripraviť jednu výstavu v Bratislave, kde na finisáž prišla aj pani Prezidentka. Poprosil som teda prítomných autorov, ktorí ju výstavou sprevádzali, aby jej odo mňa odovzdali nejaké odkazy, pozdravy a album. Keďže ja som nemal možnosť sa osobne zúčastniť. Na feedback vtedy nebol čas, ale očakávam medaile, štátne vyznamenanie a pasovanie na rytiera.
Tvá tvorba se dotýká specifické posluchačské základny, která té hudbě ale pozorně naslouchá. Je to pro tebe lepší vizitka, než kdybys měl kupu mainstreamových fans, pro které bys byl jeden z mnoha?
Som rád za každého poslucháča, ktorý skutočne počúva. Hudba, akú robím, z podstaty nemôže byť stredným prúdom, nie je natoľko jednoduchá a prístupná, aby mala „kupu mainstreamových fans“. Keby ale mala, znamenalo by to, že svet sa mení k lepšiemu. Takže by mi to nevadilo. Ale momentálne sa neplánujem prispôsobovať aktuálnym náladám a chutiam más.
Opus Magnum vychází opět pod Ty Nikdy, ale stále jen jako externí materiál. Stále nebyla tendence ze strany Pepka či tebe, aby ses stal regulérním členem tohoto labelu?
Som regulérnym členom Ty Nikdy Labelu. Opus Magnum je už štvrtým releaseom, ktorý vydávam pod touto značkou.
Proč ten název Opus Magnum? Na sociálních sítích jsi vtipně definoval, jak ten název vznikl, ale jak jsi k němu dospěl? Nabízely se i jiné varianty, které by byly s o hledem na obsah relevantnější?
Nie, od začiatku som vedel, že album sa bude takto volať. Prišlo mi to vtipné.
Hovoříš tam i o tajemné složce, která vykazovala divné věci mimo žánr, v podstatě tabu česko-slovenského rapu. Tenhle žánr je často vnímán jako hudba bez hranic, kterou si jen sem tam vymezují ortodoxní fanoušci. V čem spočívá to tabu? O kterých tématech se na tvůj vkus v československém rapu málo mluví, přestože by se mělo?
Nemyslím, že o niečom by sa „malo“ hovoriť. Určite nemienim nikoho presviečať, aby vo svojej autentickej tvorbe komunikoval témy, ktoré sú dôležité -pre mňa-. To však nemení nič na tom, že niektoré obsahy sú v československom rape, alebo hudbe u nás všeobecne, zastúpené málo. Sú to témy, o ktorých je z podstaty veci ťažké hovoriť. Lebo si vďaka nim zraniteľný vo svojej obnaženosti. Rapperi sa radi vykreslujú lepší, krajší, chrumkavejší, než v skutočnosti sú. A to je vporiadku, je to súčasťou rapového folklóru. Ja som sa ale tentokrát sústredil na to, čo ma máta, to temné vo mne. Moje pochybnosti o svete, moje pochybnosti o sebe samom. A tak ďalej.
Tvá kreativita se ale odráží nejen v hudbě jako takové, ale pověstné jsou i tvé masky nebo nápadité vizuály. Vnímáš to jako jeden živel, kdy jeden bez druhého nemohou fungovat, anebo je na prvním místě ta hudba a zbytek vzniká za pochodu?
Za pochodu nevzniká nič, ale zároveň všetko. Aby som ti ale odpovedal… Najdôležitejšia je pre mňa, samozrejme, hudba. Bez nej by nebolo ani to okolo. Na tomto albume som priebežne pracoval dlhé roky, fakt. A nakoniec posledný rok veľmi intenzívne, denne. Na prvý klip som Mateja oslovil, keď ešte polka albumu neexistovala ani ako demoverzie. Vedel som, že to zaberie veľa času a ten čas som mu chcel dopriať. Tak ako sa kryštalizovali treky, tak sa postupne kryštalizovali aj moje predstavy o vizuálnom sprievode. A mimochodom, ono ma to pri tvorbe neraz zavedie do slepých uličiek, kopec nápadov nevyjde, spolupráce sa nepodaria, nerealizujú. Realizované nápady nevyzerajú nakoniec tak, ako som si ich predstavoval… Napríklad klip k treku Čierna z predchádzajúceho albumu Nonstop mal byť prvým singlom pred albumom a nakoniec bol posledný. Mal byť animovaný. Najprv som to rozrobil s jedným autorom, potom druhým, potom ďalším teamom, potom ďalším… Nakoniec to bol singel posledný a trvalo to koľko? Rok a pol? Dva? Pri tomto albume, Opus Magnum, mal byť cover a booklet postavený na fotkách a textoch. Nakoniec tam nie sú ani tie fotky ani lyrics. A nie preto, že by boli zlé, ale preto, že takto je to ešte lepšie. Presnejšie to zodpovedá mojej predstave. Len drobná rekapitulácia: Opus Magnum vyšiel na vinyle s krásnym meter a pol dlhým ilustrovaným bookletom, vonku sú štyri klipy z toho dva animované a na každý trek som spravil aj lyrics video. Smelo počúvať, pozerať, kupovať, odporúčať, šíriť. Dík! A ešte jedno video mám už od zimy roztočené. Tak snáď to dopadne.
Nestává se často, aby interpret již v první skladbě uspořádal pohřeb. O čem ta deska podle tebe je? Jedná se o depresivní temnou záležitost, anebo je na konci tunelu světlo?
Je to temná záležitosť, ale plná obsahov, emócií, špecifickej poetiky. Asi si to nepustíš na párty ani na prvom rande, ale skôr niekde sám v kuchyni, s vyloženými nohami a drinkom v ruke. Je to hudba na počúvanie. To, že album začína pohrebom nie je náhoda. Vlastne to bola jedna z prvých vecí, čo som o tom albume vedel. Že začne pohrebom. A ako to celé skončí? Precitnutím. Ale nechcem prezrádzať, nechám to na poslucháčov. Každopádne, ten tracklist má svoju vnútornú logiku, k mnohým témam, obrazom a slovám sa tam opakovane vraciam, opakovane nad nimi premýšľam, komentujem z viacerych strán. A teda aký ten album vlastne je? Sústredený, koncentrovaný. Verím, že silný. Atypický.
Během své kariéry o hosty příliš neklopýtáš, čím to je? Hrabeš si svůj píseček rád sám, anebo je těžké nalézt někoho, kdo by se dokázal vézt na tvé vlně? Měl jsi někdy ambice oslovit i nějaké jméno ze zahraničí a plnit si dávné sny?
Vieš čo, práveže mám pocit, že tých spoluprác mám dosť veľa. Akurát, že nie na sólo albumoch. Fakt mi príde, že som robil so strašne veľa ľuďmi v Československu. Aj s mlaďochmi aj s veteránmi a aj s takými chlapcami, čo by si vôbec nečakal… No a Opus Magnum je tak špecifický a osobný a čudný, že mi ani nenapadlo tam volať nejakých iných MCs. Sú tam iba dve spolupráce, ak sa to tak vôbec dá nazvať, keďže obaja muzikanti sú už po smrti. A k tej poslednej otázke – nemám také sny. Že feat s nejakým ostrieľaným hráčom zo zámoria. Vôbec nie. Skôr sledujem nejakých šikovných beatmakerov a hudobníkov v zahraničí. Ale ak s nimi nikdy nič nenahrám, môj svet sa nezrúti.
Už jsi četl?
