20syl z Hocus Pocus: Nejvíc mě ovlivnil rap z N.Y. ze začátku 90. let

Minulý týden se na pódiu pražského klubu Lucerna čarovalo. Francouzští muzikanti předvedli českému divákovi neuvěřitelnou uměleckou show. Místy jsme měli pocit, že jde o nový žánr synkretického rapu, funky, scénického tance a interaktivní divadelní hry. Rozhovor s lídrem kapely 20sylem spáchala Simona Fochlerová. B: Zažili sme excelentný a magický koncert. Každý, kto kedy videl Vaše vystúpenie live, musí pochopiť motiváciu názvu kapely Hocus Pocus. 20syl: Samozrejme, presne to je cieľom našich koncertov, nie len prinášať zážitok z hudby, ale i z celkového jej prežívania na pódiu s divákmi, s ktorými čarujeme. B: Hocus Pocus predstavuje menšinu takzvaného akustického rapu, ktorý obohacuje šesťuholníkovú (francúzsku) scénu o esteticky počuteľnú stránku tohto žánru. O Tebe je známe, že si v tom jednotkou. Si veľký multitalent, muzikant, raper, DJ, producent… Dnes sme zistili, že i herec, čo ešte dokážeš? 20syl: (smiech) Áno je to tak, všetko, hm, ešte som aj beatboxer, resp. tým som dokonca začínal. A dokonca niečo viem aj o umeleckej grafike. B: No, ale tú si predsa študoval! 20syl: Ach, áno, áno. Ale je pravda, že so všetkým čo viem sa snažím podeliť s ľuďmi na scéne. Nechcem im ponúknuť len hudbu, ale vytvoriť naozaj živé divadlo, aby sme posunuli pojem koncertu z miestami statickej polohy spevu a hrania, kde každý je len za svojím nástrojom a stojí na mieste do dynamickej nezabudnuteľnej scénky. B: Znie to zaujímavo a ľahko. Avšak spojiť sémantiku textu, hudby, tanca, pohybu, improvizácie so živým vystúpením je určite náročné. 20syl: Nie, náročné to nie je, lebo je to umenie. A to treba cítiť, ak ho cítiš, to náročné ti prináša sebauspokojenie a nesmiernu radosť. B: Interakcia s publikom bola výnimočná. Ale predsa len, určite musíš vnímať rozdiel medzi francúzskymi fanúšikmi a nefrankofónnymi. Hoci dvojjazyčnosť franco-anglického mixu, môže teoreticky vyvážiť jazykovú bariéru. 20syl. Angličtinu v textoch chápem skôr ako akustickú záležitosť, do rapu sa jednoznačne hodí viac ako francúzština. Ale je jasné, že pri domácom publiku sa zameriavame na interpretáciu textu, významy slov, ľudia rapujú s nami… Pri zahraničnom publiku sa sústredíme na energiu, hudobnú energiu, ktorú chceme preniesť na všetkých v hale. Teda, ja napríklad, som sa dnes sústredil na flow, aj keby som sa pomýlil v slove, s nimi by to nič nespravilo, hlavne nech to dobre znie. Dával som si pozor na muzikalitu môjho hlasu, na rytmus, aby to bolo príjemné na počutie. B: Ale ohliadnuc od toho, vo všetkých textoch Hocus Pocus sa stretneme s výborným fonetickým výberom slov. Vela ľudí v Čechách a na Slovensku nerozpráva po francúzsky, ale znie im to veľmi príjemne a tí, ktorí majú tú česť vnímať krásu zvuku francúzskeho slova, oceňujú jeho spojenie s plným významom, ktorý má dokonca i odkaz. Aj v tom Vašom argote či verlane. 20syl: No, máte to ťažké, áno, nie je to obyčajná francúžština, ktorá sa učí na školách. Proste asi musíte počúvať veľa nášho rapu, aby ste pochopili. A čo je zaujímavé, nestáva sa to síce často, ale aj v zahraničí sa s takými ľuďmi stretneme a o to viac nás to teší. Takže, ďakujeme. B: Keď už hovoríš o francúzskom rape a slangoch, HP má naozaj špecifické miesto. Nenarodili ste sa v kolískach francúzskeho rapu ako sú Paríž a Marseille. Ako sa chlapci z bretónskeho Nantes dostali k rapu a vydobyli si medzi nimi postavenie? 20syl: Áno, počúvali sme samý Paríž a Marseille a mňa osobne však najviac ovplyvnil newyorský rap začiatkov 90-tych rokov. Samozrejme IAM, NTM a všetky školy nám pomohli vyplniť medzeru. Vyprofilovali sme sa prirodzenou túžbou po muzikalite, technike znejúcich slov a práve tá nás dostala tam, kde sme v tom, čomu sa hovorí francúzsky rap. A to som začínal obyčajným beatboxom a mixovaním vecí na kompe… A hľadal štýl v miešaní v predsa nádherných zvukov klasických nástrojov a funku a takzvanej poézie. B: Museli ste nájsť harmóniu, umenie miery. Nie každému sa to podarí. 20syl: Tak, tak…všetko je v rovnováhe a v tej rovnováhe je tajomstvo umenia. B: Prečo mám z nového albumu pocit, že 20syl začína byť trošku rozpoltený a stráca práve tú rovnováhu v myslení na budúcnosť? Nemyslím len track Papa… 20syl: Asi mi to prichádza s vekom. Uvažujem o veciach, o ktorých som predtým nerozmýšľal. O mojom statuse… o tom, ako ma vníma svet, ľudia mne najbližší a ja sám seba. Vôbec o tom akí sú ľudia, že stále som na polceste (à Mi-chemin). Ale jedno je isté. Tak je to klišé, ale pravdivé, hudba je môj život, to čo robím ma robí nesmierne spokojným a šťastným a nechcem to prestať robiť. Samozrejme, chcem svoj súkromný život posunúť niekam inam, ale uvidím, či sa mi tieto dva životy nebudú stretať… To je moja dualita, ktorú asi zdieľa každá známa osobnosť, ale aj každý človek… Život je o hraní rol. B: Keď sme už pri takejto filozofickej téme, pridal sa do nej aj Akhenaton. Vôbec, hostíš viacerých známych francúzskych raperov, Oxmo Puccino má neuveriteľne príjemný flow na počúvanie, taký ležérny a pritom veľmi akustický. Ako vôbec vzniká taký featuringový nápad? 20syl: Je naozaj veľmi veľa ľudí, s ktorými by som chcel pracovať. Ale u mňa to funguje opačne. Nepoviem si, že na novom albume chcem mať toho alebo toho, lebo dobre znie… Mám pripravený track, svoj text a vtedy si poviem, perfektne sa sem hodí AKHas a vytáčam telefónne čislo. A tak to bolo aj pri Oxmovi, veľmi mi pripomína ten newyorský štýl. Vždy je na prvom mieste hudba. Tá je spúšťač. Počiatok i koniec. B: Tak ďakujeme pekne. Hocus Pocus nám dokázal, že rap nie je len o bezútešnej potrebe vyjadriť svoje trápenie a hnev, či potrebe ukázať ako som sa vypracoval na ulici, ale i o pôvodnej myšlienke Zulu generácie a dovolím si ťa citovať, a nie povedz to ty: 20syl: (smiech) Hip Hop est juste un esprit positif… (Hip Hop je skrátka pozitívny duch…) Už jste viděli? Obrázky z mistrovského vystoupení Hocus Pocus