Tono S. & Beyuz: Návraty jsou navrácení k slovenské populární hudbě a hiphopové filozofii

Univerzální hráč Tono Suchota dostál svému jménu, neboť spolu s Beyuzem přišli na trh z kůží, která se už skoro nenosí. Pro drtivou většinu dnešních posluchačů mohou budit dojem hlavních hrdinů z francouzské komedie „Návštěvníci“, přesto sami autoři by mohli být ti, kteří se budou smát naposled. Pokud se fantazii meze nekladou, pak Pán Člajn týmu GR a lovec gramofonových pokladů Beyuz prolomili zeď, která svazuje dnešní hip-hopové interprety.

Kde a při jaké příležitosti vznikla myšlenka na společné dílo?

B: Nahrali sme prvý song „Mŕtva chémia“ čisto z plezíru a nemali sme vobec žiaden plán ani myšlienku, že čo bude ďalej. Chceli sme len urobiť song. Tono na začiatku obdržal dva beaty, no a prvý bol práve ten, ktorý sme použili na „Mŕtvu chémiu“. Pár dní po nahraní sa mi ale ozval, že už píše text aj do druhého beatu, ktorý mal tiež slovenský sampel a tam vznikla asi tá idea – poďme sa hrať so slovenskými vykopávkami. Prešiel rok a spoločné dielo bolo na svete. Jednoduchá chémia.

T: Bey to vyčerpávajúco vysvetlil. Nahrali sme prvú a potom nám napadlo, prečo nespraviť celý projekt v tomto duchu? Samplovanie pôvodnej slovenskej tvorby je krásna vec a mám pocit, že s nástupom nových hudobných trendov sa úplne zabúda na tieto zaujímavé a kreatívne techniky.

Tono: Dvě desky za půl roku, hodláš letos dotáhnout trilogii do konce, nebo ses vypsal a budeš si užívat nyní jen klidu, koncertů, popřípadě nějakých hostovaček?

T: Rozhodne som sa nevypísal. Jedno prekvapko na tento rok ešte mám... Nechcem ale konkretizovať, uvidíme, ako budem stíhať.

Beyuz: Podle poslechu, hádám, nejsi fanouškem úderných bicích linek, nebo to bylo v plánu tohoto projektu?

B: Prekvapím ťa, ale úderné bicie mám rád. Ale, čím som starší, tým viac hladám v hudbe eleganciu a jednoduchosť. Stavať inštrumentálky na hajtkách, kopákoch a bubnoch, to som robil už tisíckrát a v poslednej dobe ma to prestalo trochu baviť. Správny sound rád hladám inde. No a základná hudobná etika mi samozrejme zakazuje miešať 30 ročné sample s modernými zvukmi. Ako vravím, pre mňa je krása práve v jednoduchosti a tí, ktorí tvrdia že to je zastarelé a že som sa zasekol, tak tí mi môžu oblízať vajcá, lebo tým prachom z platní, smradom z archívov a zádermi na prstoch, tým týto pseudo-producenti asi nasvojich počítačíkoch nikdy neprejdú. K tomuto druhu umenia tu má vzťah naozaj málo ľudí. Všetci chcú byť super trendy a progresívni, ale ich produkty sú totálne povrchné a trápne.

Proč název Návraty? Většinou se deska jmenuje podle nějakého tracku. Je to návrat k hudebnímu něčemu, co se z přehrávačů dosti vytratilo?

B: Návraty k slovenskej populárnej hudbe, Návraty do rokov 70-tych, Návraty k hip-hopovej filozofii, Návraty k maximálnej hudobnej slobode.

T: Pri jednom spoločnom fotení zo mňa vyšla jedna pamätná veta, súvisiaca s týmto počinom. Bolo to niečo v zmysle: „Keď to začína vyzerať, že v budúcnosti nás nič dobré nečaká, začnime to hľadať v minulosti.“ Bejči sa pri tvorbe nepochybne do minulosti vrátil.

Lze desku brát jako regulérní album? Nebo je to jen takový relaxační projekt? Přeci jen stopáž o 10ti chodech, kde některé tracky ani tracky nejsou.

B: Ja album vnímam ako plnohodnotné umelecké dielo. Relaxačný možno do istej miery je, ale 10 trekov je zas prima formát. Projekt je jedinečný práve tým, že prvýkrát mi bolo v živote jedno, či je pesničiek málo, alebo vela.

T: Všade, kde o tomto počine hovorím alebo píšem, ho prezentujem ako „projekt“, práve z dôvodu jeho krátkej minutáže a konceptu, aký má. A čo sa týka tých „trackov“, o ktorých v otázke píšeš, prelož si to slovo do češtiny, respektíve slovenčiny a zistíš, že sa mýliš ;-)

Slovensku chybí takovéto projekty, které by posluchače bavili. Proč se dnes každý rapper bere moc vážně a neužívá si té textové volnosti, kterou právě v rapu může ventilovat?

B: Každý textovo vyjadruje to, čo sám žije a na čo vedomostne má.

T: Ťažko povedať či každý a ťažko povedať prečo. Možno takí naozaj sú. Možno sa tak skutočne cítia a potrebujú ventilovať iné veci ako textovú voľnosť. Jedným z faktorov je možno to, že Slováka priťahuje vážnosť, arogancia, agresivita, konflikty, ľahko prijímateľné obsahy, jednoduchý spôsob vyjadrovania a prvoplánovosť. Obsah musí byť ľahko prijímateľný a podávaný populárnou formou. Masa potrebuje texty, nad ktorými nemusí rozmýšľať a ako sa mi niekoľkokrát potvrdilo, ani nerozmýšľa.

Mám pocit, že odkedy sa u nás stal rap plnohodnotnou zárobkovou činnosťou a prácou na plný úväzok, čo znamená, že sú mimoriadne dôležité vysoké čísla, predaje a masová sledovanosť, začala sa kopa interpretov prispôsobovať masovému publiku a jeho vkusu na úkor obsahu a formy výstupov a kreatívna stránka sa vytláča kamsi na okraj a stáva sa menej dôležitou. Občas mi to príde ako taká pásová výroba. Rap sa stal obchodným artiklom a predmetom podnikania so slušným ziskom a podnikatelia musia platiť účty, jesť, piť, živiť svojich tátošov a nemôžu si dovoliť venovať svoj čas a energiu projektom, ktoré síce budú kvalitné a budú mať umeleckú hodnotu, ale nebudú mať potenciál zasiahnuť široké publikum a sponzorov.

Veď sa pozri, aké médiá a obsahy sú všeobecne masovo najsledovanejšie. Bulvár, škandály, násilie, pornografia atď atď. Interpreti, ktorí si zvykli na pravidelný slušný príjem z predaja albumov, reklamy, jazdenia po diskotékach, pochopili, že keď to má sypať stále, je potrebné prispôsobiť sa trendu a masovému publiku. Niektorí to robia vedome, niektorí možno podvedome. Preto môžeš vidieť ľudí, ktorí vyslovene odsudzovali trendovosť alebo gýč v hudbe ako teraz robia presne to, čo sa im pred časom hnusilo a bolo proti ich filozofii. Preto môžeš vidieť ako je na niektorých rapových počinoch kvalitnejšia marketingová ako obsahová stránka. Osobne som rád, že nie som odkázaný len na peniaze z rapu a môžem si dovoliť venovať svoj čas a energiu takémuto fajnšmekerskému projektu o ktorom dopredu viem, že to nebude masovka a že bude baviť a ocenia ho tí, ktorí vnímajú hudbu aj trochu iným spôsobom ako masové publikum. Sám som fanúšikom takýchto projektov a niekoľko ich mám vo svojej zbierke.

V dnešní době už se tolik nesamplují národní hudební poklady, části slok hudebníků předchozích generací nebo hlášky z filmů.  Jak těžké je najít něco a vytěžit z toho ještě více, aby hláška zapadla do kontextu a nevyzněla zase až tak uměle?

B: Nerobí sa to už, lebo to neni „in“. Každý producent má svoj hudobný štýl, ktorý pasuje k jeho technikám a skills. Pre mňa je samplovanie základ, povinnosť a forma umenia, ktorá ma napĺňa a dostávam sa vďaka nej do tranzu. Myslím, že to slovenskej hudbe dlžím a vďaka tomtuto projektu som si preskúmal vynikajúce staré slovenské piesne, ktoré majú moj velký obdiv.

Zajímavý kreslený cover. Kde se zrodila myšlenka na tuto verzi?

B: Môj dobrý kamarát a grafik Ivan Kasaj. Vedel som, že ovláda takéto veci, tak som to navrhol Tončimu a ten povedal, že skúsme a uvidíme. Od začiatku som vedel, že Ivan neurobí zlú vec.

T: Výborná robota. Pôvodne sme tam chceli vyretušovanú fotku na ktorej budeme s Bejčim stáť zamračení a mať na vodítkach svalnatých psov ale toto sa ukázalo ako lepšia alternatív.

Tono: Na plakátu uvnitř desky si mi na fotografii připomněl takovou tu generaci Sherlocka Holmese. Mohla by mě napadnout spekulace, že se stále ještě hledáš. Jak je tomu ve skutečnosti s tvou osobností?

T: Keď sa tak nad tým zamyslím, asi máš istým spôsobom pravdu. Jak plynú roky, prichádzam na nové a nové veci a objavujem svoje ďalšie JA. Koniec koncov, možno je to údelom človeka.

Beyuz: Jak vznikaly jednotlivé produkce? Přišel si s beatem a Tono napsal nebo se šilo vysloveně na míru až průběžně s textem? Jak jste se shodli ve společné práci? Došlo i na kompromis?

B: Ja som to doma varil a Tonči v štúdiu odpadával. Potom mal čas na to, aby do toho niečo vymyslel, telefonovali sme si, preberali témy, názvy a nápady. Čo sa týka spoločnej práce, šlo to samo, prirodzene.

T: Spolupráca bola podľa mňa super a s Beyuzom sme si napriek tomu, že sa poznáme relatívne krátko, výborne sadli. Nápady na témy prichádzali hneď s hudbami. Spievané úryvky pôvodných skladieb, ktoré Bey pri samplovaní použil, boli výbornou inšpiráciou a témy pichádzali prakticky samé. Plus, keď mi niečo trvalo alebo som sa na nejaký čas zabrzdil, Bejči mi iniciatívne volal, hecoval ma, vybavoval štúdio, posúval ďalšie nápady a tým úrýchľoval robotu. Keby to bolo iba na mne, tvorba tohoto nosiča by sa asi ešte natiahla. 

Jak se dá nejlépe charakterizovat „tunelové vidění“?

T: Zúženie zorného poľa, strata periférneho videnia. Určite si niečo podobné zažil keď si bol niekedy pekne opitučký alebo si sa sústredil na tú impozantnú prdel v obtiahnutých legínach ktorá sa ocitla v tvojom zornom poli a ty si na ňu kukal jak zhypnotizovaný a nespustil by si z nej oči ani keby okolo teba mínometné granáty padali.

Práce šlechtí – čím jsou Tono S. & Beyuz vystudovaní a čím chtěli být v dětství?

B: Študoval som dve vysoké školy, no ani jednu som kvôli aktivitám a cestovaniu po svete neskončil. Čím som chcel byť v detsve? Hmm, asi tým, čim by som chcel byť aj teraz: Svetobežník so svojou reláciou o prírode a cestovaní.

T: Akurát si končím výšku so zameraním na masmédiálnu komunikáciu. V detstve som chcel byť rybár alebo potápač. Doteraz mi príde divné, že naši sa mi za to smiali a vraveli mi že to nie sú „normálne“ povolania.

Nemá se „Nudný chalan“ přeci jen nejlépe? Nikdo si ho nevšímá, nikdo ho neřeší, nikdo neví o jeho existenci.

T: Prvá časť otázky: jednoznačne áno. Konštatovanie v tej druhej však už nie je také jednoznačné. Istá časť spoločnosti má tendenciu všímať si ho a riešiť práve preto, lebo nezodpovedá jej šablóne.

Banovat – slovo ze záhorského nářečí. Chtěli jste jen odlišit klasické slovo vyjadřující téma, nebo se zajímáte o slovenský jazyk jako takový až tak detailně?

B: Haha, bolo to v tej pesničke, preto sme to použili.

T: To slovo sa v slovenčine bežne používa. Ja ho používam tiež.

Celosvětově známá, luxusní dáma, která má čuch na své oběti. Proč však nevoní tomu vašemu?

B: Neviem, preferujem weed a víno, to mi bohate stačí.

T: Mne to príde ako celkom slušná fetošina. Mám k nej taký nejaký prirodzený odpor.

Autoři fotografií: Aleš Vojtášek a Mišo_O

Austy - Bbarak

Komentáře

Pro vložení příspěvku do diskuze musíte být .

Přihlášení

Rychlé přihlášení přes Facebook Facebook Connect

Přihlásit

Pole označená * jsou povinná