Našim syndromem je podceňování společnosti, říká Lyrik o skupině Zlokot

Nestane se vám každý den, že usednete k rozhovoru s veteránem slovenského rapu, který však má choutky i napříč ostatními žánry. O to více je pak těžké pro striktně hiphopového redaktora posuzovat jeho tvorbu a vychytat vhodné otázky, které dokážou upoutat jeho pozornost. Aby však všem obtížím nebyl konec, proti mně stojí Lyrik z domovské formace Modré Hory, který se dříve věnoval také novinařině, proto je možné, že celý rozhovor nebudu krok před ním, nýbrž nás čeká velmi vyrovnaná partie. Sešli jsme se proto, že jeho alternativní projekt Zlokot vydal druhé album, a kapela pomalu expanduje z lokálního hráče do podvědomí nejen Slováků, ale i Čechů.

Nejprve bych se chtěl zeptat, jak velkým fanouškem slovenské fotbalové reprezentace jsi a jaký máš vztah k jejím členům. Vladimír Weiss tě dokonce na svém twitterovém účtu po incidentu v baru nazval feťákem, který potřebuje prodat CD a využil své chvilky na slávu...

Futbal je jedna vec a druhá vec je, že niekto hodí stoličku v podniku plnom ludí. Mohol tam stáť ktokolvek. Ostatné ma fakt nezaujíma.

Přejděme k tomu, proč jsme se dnes sešli. Tvůj projekt Zlokot už není žádným novorozencem, přesto českému publiku nejspíše vůbec nic neříká. Můžeš nám ho více přiblížit?

Pred troma, štyrmi rokmi ma Oslovila elektropopová kapela Noisecut, či im neurobím feat na ich album Háj and Lov. Urobil som ho, ale za peniaze, presne za 150 eur, lebo som ako freeelancer nemal peniaze a tak som sa uchýlil k takejto podlej taktike. Zaplatili a urobili na to aj klip s názvom Jazda. Popri tom sme začali na popud bývalého bubeníka Zlokota Maria Marcineka založili akýsi haluzný projekt kde bola Stanka Apfelová, inak basáčka sotner rockovej kapely Got Blue Balls z Banskej Bystrice, Losos producent Noisecut, Marcinek metalový bubeník a ja inťošský raper. Tak sme začali cvičiť v skúšobni mix punku, elektroniky, diska, dubstepu, klasického rapu a vznikol album Slowakische Idiot, a Zlokot získal cenu Radio Head Awards ako nováčik roka. Sa stali tragické veci, keď speváčka Noisecut, skvelá osobnosť Sepia zahynula pri autonehode. Smútok. Pokračovali sme ďalej a začali mať slušnú fanbase na Slovensku. V Česku sme zahrali v Pixle a bolo to super.

Zmínil jsi to ocenění. V hlasování sedmého ročníku prestižních Radio_Head Awards figuruje Zlokot stejně jako minulý rok, kdy získal cenu pro objev roku, nyní však v kategorii album roku a skladba roku. Jak tyto ocenění vnímáš a vážíš si jich? Někteří interpreti těmito anketami pohrdají.

V skutočnosti som vcelku vzrušený z toho celého hlasovania, ale navonok sa tvárim, akože mi to je jedno, veď je to len cena a aj tak to vyhrajú iné kapely, slávnejšie, ako napríklad Jana Kirchner alebo Korben Dallas, ktorí majú veľkú fanbase a predsalen RHA sú už tak rozšírené, že sa tam Zlokot, hocijako vymakaný a originálny jednoducho stratí a tak vyprávam kade chodím, ako mi na tom nezáleží. Taká sebairónia mi z toho leze. Je milé, že také ceny sú ale chápeš...

Jste hudebníci, kteří jinak působí v jiných projektech. Je Zlokot takový alternativní únik do fantazie, kde se dá více experimentovat, než ve svých kmenových kapelách?

Pri prvom albume išlo o úlet, o projekt s nejasným koncom. Medzičasom sme vymenili bubeníka, teda človek, ktorý to založil odišiel a prišiel Michal Lašán tiež člen Noisecut. Kým na začiatku sme boli experiment, teraz sme organizmus, kapely. Je v tom trochu aj nevýhoda, lebo musíme na Slovensku trochu obhajovať ten začiatoiočný rozruch, ktorý Zlokot vzbudil ako jedinečná fúzia inak navonok nekompaktne znejúcich štýlov. Teraz je našou úlohou presvedčiť, že máme čo povedať aj iné ako wau z toho ako sa dá spojiť punk disko a rap.

Zakládáte si na pestrosti skladeb, kterým nechybí ani propletenost různými žánry. Stanovili jste si předem hranice, za které už to dojít nemá, nebo jste otevření všemu a můžete se považovat za hudební objevitelé nových krajů a propojeností v rámci své země? Myslíš, že je Slovensko na Zlokot již připraveno?

Za objavitelov niečoho nového sa ani nepovažujeme. Ten mix štýlov bola normálna vec. Každý dal do tej hudby ten štýl, z ktorého pochádzal. Naprílad stanka, inak basáčka však hrá v Zlokote najmä na gitaru lebo Losos chce hrať basu. Nič menej s klišé sa nekamarátime a aj v rámci jednotlivých žánrov máme radi vyhranenosť, svojskosť, drzosť. A popri tom všetkom chceme byť úspešní, to je na Slovensku ale aj v Česku, ktoré sú presiaknuté nudnou, sebavkrádanou a sebapožierajúcou sa hudobnou produkciou, najmä postkomunistickým rockom a popom, je to nedmieru ambiciózny plán. každopádne, na Slovensku máme veľmi priaznivo sa vyvíjajúcu základňu fanúšikov, v kluboch rozhodne nemáme prázdno, naopak, rozhodne plno, aj keď ide o menšie kluby.

Ta různorodost v žánrech vás staví do zcela nové pozice, ve které jak zmiňuješ vytváříte zcela specifickou základnu, která však nepodléhá asi běžným trendům. Ke kterému publiku máte asi tedy nejblíže?

Tak, ako my sme rozpriestranení naprieč žánrami, tak prirodzene na nás chodia ľudia, ktorí sú tiež podobní, takže majú radi v prvom rade ten náboj čo hudba obsahuje, mesidž, odtieň, vibráciu, čokoľvek a až potom riešia aký hudobný štýl to je. Zlokot je naozaj kapelou takej epochy, kde štýl je len estetický, ale nie nutne najdôležitejší element. Preto si našich fanúšikov veľmi vážime a naozaj v drvivej väčšine ide o veľmi fajn ľudí, s ktorými si máme aj ľudsky čo povedať. Neveril by si, ale je ich dosť veľa. našim hlavným prístupom však je to, že keď už tam je klasický rap, nech je dobrý, že keď už tam je rock, nech je dobrý, keď už tam je minimal elektro s nádychom raggamuffinu, nech je to bobré, kvalita vo všetkých smeroch.

Mluvíš o epoše a něčem novém. Spousta takových projektů dostane největšího uznání až po jejich konci. Nebojíš se pocty in memoriam?

Nebojím, pretože Zlokot je už rozoznaný relevantnými ľuďmi, je objavený, netrie biedu niekde v garáži, ale koncertuje a publikum sa baví, sú to fajn žúry, takže nie. Tá epocha je totiž už tu. Medzi našich fandov patria často aj mladí ľudia z generácie, ktorá má v playlistoch úplne pestrú zmes štýlov. Môj synovec, ktorý trval na tom, že si kúpi tričko Zlokot aby podporil Strejdu a on počúva úplne všetko, a vyberá si, čo sa mu lúbi.

Doslechl jsem se, že důležitou částí pro vás není jen odprezentovat svůj repertoár, ale i různými prvky svůj koncert vygradovat a lidi něčím neustále nutit k pozornosti. Co nejvtipnějšího Zlokot lidem na stagi zatím nabídl?

Máme radi humor na pódiu. Niekedy používam dovné převleky. Bol som za myslivce, siláka alebo nechutného slizáka so sakom z 90tych rokov. Top bolo, keď naši skalní fans (ktorí spievajú aj zbor v treku Pieseň mravokárna) prišli na náš koncert oblečení za šmoulov, ale mali tie obleky naopak a tak mali aj tie malé chvostíky ale vpredu. Alebo ja neviem krstili sme CD kondómom, v ktorom bola jesienka a prihlásila sa z davu dievčina, ktorá to mala vypiť a bola to dcéra môjho kámoša. Divný medzigeneračný humbug je ten najzábavnejší. Milujeme našich fans. Storiek je veľa. My radi necháme ľudí na koncertoch prijímať Zlokot. Prosto robia určité úkony a už patria do našej tajnej Zlokot cirkvi, a pritom ale môžu vyznávať hociktoré náboženstvo, ešte v tom nemáme jasno.

Název první desky je odvozen podle tvé historky v jednom klubu před koncertem. Proč nese druhá deska název opačný? Stala se ti také nějaká protipólová historka, nebo název furt nepřicházel, tak se jednoducho obrátilo?

Neviem presne ako to celé bolo. To s tými názvami to je humbug vždy. Album sa mohol volať aj O drogách a náboženstve, Slowakische Genius vs. Prána, ale zvíťazil ten ktorý máme.

Cover desky je opět malovaný a je na něm vidět protipól obou desek. Zatímco na prvním jsou dvě osoby nepříliš inteligentního vzření, ve druhém figurují dvě mořská stvoření, která lapají množství informací a znalostí. Je ten rozdíl znát i v obsahu desky?

To neviem, táto otázka je zaujímavá. Snáď je Zlokot viac vybrúsený, viac sebavedomý, má jasnejšiu výziu, tá multištýlová rozorvanosť je už stmelenejšia, cvelé je to viac šik a tight ako keby, Zlokot sa prebudil z pokusov do normálneho útoku na steč na fronte súčasného ponímania hudby v SR a ČR minimálne. Možno preto náš kamarát a vynikajúci a treba dodať že popredný výtvarník mladej generácie Erik Šille náš album takto vycítil, vycítil tam tú urbánnosť, trochu temnú, ale úsmevnú a nadsázkovú, ten kokotizmus súčasnosti, ktorý nasávame a aj sme ním nasiaknutí. My sme mu nechali voľné ruky, je to sused, má ateliér vedľa našej skúšobne. počuli sme, keď sme šli okolo, ako album mu búcha spoza dverí. A vystuihol to vtipne a skvelo.

První deska obsahovala hosty, které tu však nemohu nyní naleznout. Byl to záměr nebo jen nutnost, která tě vede ke snaze naučit se zpívat?

Odborníčka na tieto veci IVana Mer mi hovorila, že tóny počujem a mám aj dostatočne zvučný hlas, aby som sa nemusel hambiť aj spievať, ale chce to tréning a na to som zatiaľ čas nenašiel, a tak sa aspoň pokúšam spevové prvky napodpobovať. A keďže aj Stanka Apfelová okrem toho, že vie aj zarapovať, pekne spieva, sme si povedali, že to bude bez hostí. Holt pokračovanie procesu stmelovania a evolúcie kapely ako jedného organizmu.

Rozmanitost v hudbě nutí hlavní mozek instrumentální části, kterým je Losos, k velké otevřenosti všemu netradičnímu. Jak tyto podmazy vznikají? Přijdeš do studia s novým nápadem nebo se sejdete a řeknete si, teď bychom mohli zkusit toto?

Losos: Ja by som veľmi rád robil nejakú kompaktnú hudbu. To, že každý song je iný, nie je zámer. Jednoducho začnem pracovať s nejakým nápadom a nechám sa viesť, nerozmýšľam nad tým, či sa to hodí k ostatným songom na albume.

Lyrik: Slowakische genius je celkom špecifický a všetky haluze okolo idú bokom. Losos zažíval v čase výroby albumu zložité obdobie, napríklad aj v tom, že zmenil stále zamestnanie a stal sa lovcom kšeftov ako ja, teda freelancerom, plus nejaké ďalšie osobné veci. Ja som sa celkom asi už v tom čas nezbláznil a chcel som vymrdať vesmír, a tak vznikol náš album. Losos aby sa nezbláznil tal urobil asi 20 zaujímavých podmazov, z ktorých 11 je aj na albume, jeden, konkrétne Malí Ľudia, urobil podľa mojich pripomienok. A ja, keďže som freelancer a nemám zamestnávateľa, tak robím aj z domu a doma som nevedel nič napísať. A tak sme robili sessions, kedy som prišiel do skúšobne (tam sme to aj celé nahrávali) a povedal, že teraz urobím komplet text a aj to narapujem a dovtedy neodídeme. Vo väčšine prípadov sa tak aj stalo, bola to makačka a niektoré treky obsahujú vo finálnej podobe albumu presne ten prvý tej ako som to napísal a nahral. Napríklad Rauš, alebo Živé mesto, ale aj Slowakische genius viac menej a podobne.

Losos: při poslechu té desky mi hudební podklad v některých případech připomněl českou formaci WWW. Nalézáš i ty v těchto dvou formacích spojitost?

Www mám veľmi rád. Pred pár rokmi som to stále počúval v aute. Ale O nejakej priamej inšpirácií ťažko hovoriť. Ja mám rád veľa rôznej hudby, ale keď sa pustím do tvorby, začínam od čistého stola a sám netuším, čo sa udeje. A keď aj mám nejakú predstavu, čo by som rád urobil, skončí to niekde úplne inde. V podstate závidím hudobníkom, ktorí majú svoje vzory a dodržiavajú štýlovú čistotu. Keby som mal urobiť čistý dnb alebo triphop, tak som veľmi rýchlo skončil, lebo to jednoducho neviem.

Kvalitní texty dokládají tvou dobrou slovní zásobu, ze které lze téměř bezmezně čerpat. Deska obsahuje velkou rozmanitost, o které jsme již mluvili o pár řádků výše. Dá se tedy vůbec mluvit o nějakém pevném konceptu a tématu celého alba nebo se spíše jedná o sbírku nápadů svázaných na jeden disk?

Najprv sme chceli urobiť konceptuálny album o drogách a náboženstve, ale už pri prvých pár témach o drogách: Tanec Vlasty a Mira (Pervitín), Nikotín (Nikotín), OH Blues (alkohol) a o náboženstve (Príjmi Zlokot, Malí ľudia) som sa vystrielal, a tak sme pokračovali voľbe jemne pošahanými reflexiami fenoménov súčasnosti prefiltrované mojim videním. Losos ako taký teiž tvorí spontánne a keďže má veľký rozhľad v rôznych štýloch a samozrejme tie štýly má fakt rád, tak jedná spontánne. To je to, že my máme radi hudbu, štýl je zväzujúci.

Předchozí otázka mě napadla proto, že i když je to možná až moc skryté, z desky se mi zdá, že obsahem se nadřazujete nad jednoduchost společnosti a stavíte ji do pozice slabších. Není tedy ten génius v názvu Zlokot sám o sobě?

Našim syndrómom je podceňovanie spoločnosti, davu a majority, pričom vlastne nakoniec zisťujeme, že nie sme nič viac ako oni samotní a z toho vyplýva taká tragikomédia, že si z našej kvázi nadradenosti musíme robiť srandu, a celkovo sa trochu máchame na hrane trápnosti, gýča a existencionalistického porazenectva, a popri tom sem tam z nás vystrelujú salvy frajeriny, rocknrollu a veľkého životného entuziazmu.

Proč by tedy měl posluchač přijmout vize Zlokotu? Dá se váš odkaz lehce přirovnat se v textu zmiňovanou Sophiinou volbou, kdy se inteligencí a verbální mocí snažíte útočit na slabé jedince a podmanit si je?

Koncept skladby Príjmi Zlokot ide touto cestou, ale je to samozrejme hra, pretože my sme dobromilní, no našou tvorbou ukazujeme, priamo plasticky presne tie fenomény. Táto doba, šoubiznis, biznis a všetko okolo je v tej vulgárnej rovine založené na zneužívaní moci. V iných rovinách ale existuje skutočný rýdzosť, ľudská spolupatričnosť a nevypočítavosť. Všetky tieto protipóly reflektujeme a k tomu používame niekedy aj metódy, že nasadzujeme poslucháčovi istú latku. Jeden známy mi hovoril, že keď chceš preraziť, musíš podliezť latku, ale toto nie je úplne cesta zlokota, my si sami nastavujeme latku, ktorú nemusím evžy vedieť preskočiť ale v najvyššom vypätí síl sa nám to nakoniec predsalen podarí. Sebaprekonávanie a nepohodlie je cool a naši fans to vedia.

Austy - Bbarak

Komentáře

Pro vložení příspěvku do diskuze musíte být .

Přihlášení

Rychlé přihlášení přes Facebook Facebook Connect

Přihlásit

Pole označená * jsou povinná