Moe: Sprostá slova k řeči patří, ale ne za každé druhé slovo. To je pak neschopnost mluvit normálně

Můžeš ho přehlížet, ale musíš respektovat, že tu je. A pravdou je, že tu je už celkem víc než dlouho. Moe stál u prvních krůčků slovenského rapu, i když není považován za praotce. Jeho dlouholetý projekt A.M.O. je již minulostí, nechtěl však s hudbou praštit, a tak se postavil na vlastní nohy. Ony mu je tedy podpírají živé nástroje, ale za majkem má monopol. Jeho nová parta nese název Solid Move a má na svém kontě debutové album. Nebylo tedy žádnou náhodou, že jsme s Moem utrousili pár slov. Výsledkem je rozhovor, který vám může mnohé prozradit a objasnit.

V létě jsme spolu dělali školu rapu a ty jsi celkem vyhořel u otázek o české scéně. Oprášil si od té doby trochu své znalosti, nebo naše interprety stále moc nesleduješ?

Nie a je to tým, že to naozaj veľmi nesledujem. Nie je to o „nerešpekte“, skôr o čase a o tom, že ako interpret si hudbu vyberám veľmi dôkladne a úprimne počúvam ju skôr zriedkavo a hlavne zahraničnú. Sledujem ale TYNIKDY Label, baví ma veľmi Idea, taktiež sledujem Ektora a ako „oldschooler“ si vždy vypočujem niečo nové od PSH, aj keď tam ma skôr bavia tie staršie klasiky. Práve som pri upratovaní narazil na originál CD Repertoár. Teraz mi to hrá. Nepočúvam veľmi ani SVK scénu, len ak ma niečo naozaj zaujme. Zriedkavo.

Dlouho se o této desce hovořilo, ale do poslední chvíle se pořádně nevědělo, kdy vlastně vyjde. Bylo to pro tebe zatím nejtěžší sousto v tvé kariéře?

Ťažko povedať, každý album čo som robil bol svojský po všetkých stránkach. Ako som bol starší, tak sa moja pozícia menila. Na albume Originál som bol ešte veľmi neskúsený, dravý freestyler, texty ma nebavilo veľmi písať. Family Biznis bolo zasa obdobie produkcie nás všetkých troch. Pri albume Positive som viac prebral kormidlo, určoval smer a nádych albumu, vyberal hostí, riešil viac vecí. Album Rok Nula považujem za skoro sólový album, ten album som dal viac menej dokopy celý, priniesol som väčšinu tém, produkcií a všetko okolo. To už som bol aj tour manažér a riešil som kapelu, skúšky, koncertný program, sponzoringy (spolu s našim manažérom Jurajom Cocherom - Gentle Groove Production). Posledná kapitola AMO bola Analog Architekt EP, kde som konečne mal pocit, že sme ready na live nahrávku v štúdiu. Ale neboli sme tam ešte. Tam som sa naučil, ako strašne inde je nahrávať band a ako moc toho neviem a ako moc tam chýba producent. A tu sa dostávam k Solid Move. Stretol som sa vďaka Mariánovi JaslovskémuMaxom Miklošom. Je to môj klávesák a producent, akého som nikdy predtým v kapele nemal. On je otcom celého albumu, produkcie, zvuku. Začali sme akoby odznova objavovať produkciu, trávili sme večery v našom mini štúdiu a on sa za mojej asistencie učil skladať beats, pridával do nich svoje skills ako hudobník a veci postupne vznikali. Medzičasom produkoval veci aj pre Celeste Buckingham na albumeBARE. Pracuje v Little Beat Studio a ide mu karta. Bolo to niečo veľmi inšpiratívne z hľadiska tvorby, ale zasa návrat na začiatok z hľadiska postupu práce a objavovania možností. Takže asi to bolo najťažšie „sousto“, ale zatiaľ s najvýraznejšou chuťou. Veci N.U.D.A, Sloboda soStrapom, Pohľady, Víťaz, Málo považujem za najlepšie, ktoré som doteraz urobil.

Jedná se o tvůj projekt, ve kterém se můžeš plně realizovat verbálně. Přiznej se, bavilo tě více fungovat v týmu, když jsou na majku dva, nebo ti vyhovuje, když se můžeš vybláznit sám?

Nuž úprimne, už dvaja sú moc, ak vieš čo chceš. (smích) Kapela je v tomto o neustálom kompromise a nie je to pre každého. Čo sa týka MC-ingu, v textoch a na stage-i som radšej sám. Mám tak pod kontrolou všetko, čo sa stane a čo chcem, aby bolo v mojom mene povedané. Je fajn mať parťáka vedľa seba, vieš si tým pádom oddýchnuť a má ťa kto doplniť, no to rád obetujem pre to, aby to bolo tak, ako ja chcem. Okrem iného robím dosť freestyle a keď som to robil v AMO, tak to pôsobilo dosť egoisticky. Takto je to môj trademark a nikoho to nesere. (smích)

Živé nástroje kolem tebe, ty za mikrofonem. Přiznej se, kolik si ve studiu při nahrávání a jamech pochytil od kolegů? Dokázal bys na něco zahrát?

Úplne definitívne a jednoznačne – vôbec nič! (smích) Mal som tendenciu naučiť sa hrať na klavír, dokonca som raz bol u Rolanda Kánika a dal mi taký úvod, ale tam to aj umrelo. Vzdal som sa aj produkcie. Síce ma to bavilo, ale bolo to o ničom, to buď robíš ako full time, alebo to proste iba robíš tuctovo. To som pochopil už dávno. Aj keď na tamburínke niečo asi dám.(smích)

Máš rád freestyle, registruju velmi slušnou slovní zásobu. Jak bys reagoval, kdyby tě nějaký známý slovenský interpret oslovil, abys mu napsal text?

Robil som pár textov ako textár, baví ma to. Je to iná vec, písal som texty do spevných liniek na presný počet slabík. Dosť peklo. Dokonca som mal aj viac ponúk, ale zatiaľ som sa k tomu časovo nedostal. Ak sa pýtaš na rap, tak to nerobím a ani by som nerobil. To je ako keď si zaplatíš writera, nech ti urobí bomb v meste pod tvojím menom. Fake. Pri speve to je iné.

Nebojíš se, že tahle deska mine spoustu lidí? Přeci jen se nehoupe v trendu a necílí na hlavní hiphopové posluchače… Jaké jsou zatím prodeje?

Určite viem že minie väčšinu. Ja som totiž tak čudne nezaradený. Pre main stream som príliš komplikovaný, pre alternatívu zasa príliš málo „bohémsky“. (smích) Viem to, ale je mi to fuk. Sloboda v tvorbe je základ a toto škatuľkovanie u nás je to, kam sa nejak nezmestím a nemienim sa ani nikam tlačiť, nijak ohýbať, meniť imidž. Nič. Ja viem, je to biznis a takto sa to nerobí. No je mi to fuk. Za čo som rád je fakt, že to so mnou kapela ťahá aj napriek tomuto môjmu postoju. Možno to je práve pre to, čo píšem vyššie. Som úprimný, striktný, svojský a proste robím to čo dokážem a čo je v mojich silách. Nemám veľkú podporu médií, no ak už niekto na Solid Move narazí na webe alebo live, väčšinou počujem: „Ty vole, a toto prečo nepoznám? To je mega.“ Ono to je vlastne poklona pre moju super kapelu, ktorá hrá božsky. Prvá liga. (Maxo Mikloš - kláves, produkcia, sound / Michal Šelep - basa /  Ľuboš Ežo Ambrozai - bicie) A predaje neviem, nesledujem to. Niečo sa predalo, ale tisíce to nebudú.

Hudebně by mohl tento materiál zasáhnout i veřejnost mimo žánr. Mě by však zajímaly vulgarismy v textu. Třeba u nás v Čechách, když v refrénu zazní, že je to po p**i, tak je veřejnost pobouřena. Jsou v tomto Slováci více tolerantní?

Každý to asi berie inak. Mne nadávky nikdy nevadili, patria k reči, aj keď nepatria za každé druhé slovo ako barla - to je skôr neschopnosť hovoriť normálne. No vieš ako, máš super veci, mega veci a potom po-pi-či veci. (smích)

Co nejbláznivějšího udělal doposud Moe na koncertním pódiu? Práskni mi nějaký šílený kousek…

Asi to, že naše prvé vystúpenia mali 60 minút a pripravených sme mali asi cca 20 minút. Zvyšok improvizácia. Textovo aj hudobne. Bolo to na Grape Festivale alebo ako predkapela pred Macy Gray v Bratislave. Skús si to predstaviť. Dokonca na tej Macy Gray to naozaj nebolo naše publikum, starší ľudia, ktorí by asi radšej rap skipli. Ale neurobili to. Dali nám rešpekt a dokonca nie malý. Vieš, nie som showman, nedávam stage diving ani nepoužívam kulisy, robím toto. Je to jedinečné spojenie s publikom. Jedna časť vystúpenia pripravená do bodky, druhá ponechaná na atmosféru. Pri tom mi všetko to šaškovanie niektorých MC´s pripadá ako show pre deti. 

Austy - Bbarak

Komentáře

Pro vložení příspěvku do diskuze musíte být .

Přihlášení

Rychlé přihlášení přes Facebook Facebook Connect

Přihlásit

Pole označená * jsou povinná